Vo Vysokých Tatrách je takmer 200 plies. Vznikli roztopením ľadovcov pred viac ako 10-tisíc rokmi a sú námetom mnohých mýtov a legiend. Vodné plochy v Tatrách majú svoj jedinečný názov – plesá. Zaslúžia si to. Pri pohľade na ne vám naozaj srdce zaplesá od toľkej nádhery. Vždy sú iné. Keď svieti slnko, sú priezračné a tyrkysovo zelené. Keď je zamračené a daždivo, sú tmavé, pochmúrne a nevľúdne. No a v zime sú, samozrejme, zamrznuté a pod snehom ich ani nenájdete.
Na slovenskej strane Tatier je 87 a na Poľskej 47 trvalých plies. V Poľsku ich volajú stawy. Veľa plies a pliesok je nestálych a voda v nich je len istú časť roka. Plesá v Tatrách vznikli pôsobením ľadovca, ktorý svojím pohybom vytvoril mohutnú morénu - hrádzu, a po jeho roztopení voda neodtiekla.
To je pleso hradené. Alebo sa ľadovec roztopil v kamennom kotle a vytvoril pleso karové. Pre plesá je tiež typické, že spravidla nemajú vonkajší prítok. Preto sa aj najväčšie tatranské pleso volá Morské oko. Je vo výške 1 396 m n. m., má rozlohu 35 hektárov a hlboké je 51 metrov. Legenda hovorí, že pod zemou je spojené s morom.
Prvá písomná zmienka o Morskom oku je z roku 1575. Dlho trvali spory, či patrí Poľsku alebo Uhorsku. Dnes je to kultové miesto pre Poliakov. Dvesto metrov nad ním je ešte Čarny staw – najhlbšie tatranské pleso. Má hĺbku 76,5 metra a rozlohu 21 hektárov. Tisíc metrov nad nimi sa vypínajú Rysy (2 450 m n. m.). V sezóne vyjde k Morskému oku aj 30-tisíc ľudí denne. Platí sa tu vstupné jedno euro a v zástupe ľudí kráčate hodinu po asfaltovej ceste, alebo sa dáte vyviezť konským povozom pre desať ľudí.
Na najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Hincovo pleso sa dostanete za jeden a pol hodiny modrou značkou z Popradského plesa. Hincovo pleso má 20 hektárov a hĺbku 53 metrov. Leží v Mengusovskej doline vo výške 1 945 m n. m. Turisti ho radi navštevujú, ale rátajú sa na desiatky, maximálne stovky denne. Mohlo to však byť ináč. S Hincovým plesom mala naša bývala socialistická vláda smelé plány.
Pôvodný projekt zubačky mal ísť až k Hincovým plesám a mali tu stáť dva moderné hotely. Našťastie sa na to nenašli peniaze. Ďalším smelým plánom bolo vybudovať tu stredisko vrcholového vodného športu. Lodenice, ubytovne, tréningové priestory – to všetko tu malo byť. Chvalabohu, len malo. Aj keď je pleso 270 dní v roku zamrznuté, boli tu pokusy s chovom lososovitých rýb. Dnes je to možno najvyššie položená vodná plocha na Slovensku s populáciou rýb.
Zelené pleso
Málokto pozná Mengusovskú dolinu tak detailne ako horolezec Paľo Jackovič, ktorý tu má prelezenú každú skalu. „Moje najmilšie pleso však je v doline Bielej vody, je to Zelené pleso. Je naozaj zelené a neviem, kde sa tá farba v tej vode berie. Žeby naozaj bol v nej ten povestný zelený drahokam karbunkul z filmu Jastrabia veža?“ smeje sa.
Najvyššie tatranské pleso je zase Modré, je vo výške 2 192 m n. m. Dostanete sa k nemu z Hrebienka Malou Studenou dolinou okolo Piatich spišských plies a Téryho chaty zelenou značkou do sedla Sedielka za necelé štyri hodiny. O tom, že sú plesá ozaj farebné, svedčia aj ich ďalšie názvy. Okrem Modrého a Zelené plesa je aj Čierne pleso, Žlté pleso či Malé a Veľké Biele pleso.
Viktor Beránek (62), chatár z Chaty pod Rysmi, má k tatranským plesám osobitý vzťah. „Sú ako ženy - krásne, jedinečné, nedostupné. Niekto si zamiluje jednu ženu, niekto ich má viac. Aj so mnou je to tak. Milujem mnoho tatranských plies. Osobitný vzťah mám k Žabím plesám, kde mnohokrát s vynáškou na chatu prespím a rozjímam pod nekonečným hviezdnym nebom.“
Štrbské pleso
Najnavštevovanejšie je jednoznačne Štrbské pleso, ktoré je naše druhé najväčšie. Má 20 hektárov a hĺbku 28 metrov. Už v roku 1880 tu na brehu stálo mólo s lodičkami pre turistov. Aj dnes si môžete vychutnať pohľad na Kriváň, Solisko či Patriu z hladiny plesa. Nikto asi nepozná Štrbské pleso lepšie ako Pavol Kráľ zo Štátnych lesov TANAP-u. Pozná jeho brehy, ale aj dno, kde sa často kvôli výskumu potápa.
„Vo vodách Štrbského plesa pláva aj vzácna ryba sih maréna. Je to biela reliktná ryba žijúca len v hlbinách plesa. Bohužiaľ, je na vymretie. Ani vody plesa nie sú posledné roky priezračne blankytné, ale zelené. Spôsobujú to riasy, ktorým sa tu začalo dariť, aj keď je pleso od konca novembra do začiatku mája zamrznuté a teplota vody nepresiahne 19 °C. Takáto teplota niekedy neprekážala ani plavcom. Do polovice 70. rokov bola na plese zriadená plaváreň.“
A jeho najmilšie pleso? „Plesá sú pre mňa len také malé morské očká, skutočná voda je more, kde sa dá do sýtosti potápať a nachádzať vždy niečo výnimočné. Dná tatranských plies sú fádne, skaly, nánosy, sem-tam odpadky a skoro žiaden život.“
Do mora
Poľský profesor Walery Eljasz v roku 1883 v ročenke Karpatského spolku napísal: „Povesti, že horské jazerá vo Vysokých Tatrách sú spojené s morom, verili od nepamäti pospolitý ľud aj osvietení ľudia a dali im názov morské oká.“ V roku 1751 vyslala rakúska vláda komisiu učencov na preskúmanie tejto záležitosti. Mali preskúmať bezodné Pribilinské pleso a Tomanovo pleso v Tichej doline.
Výprava bola neúspešná. Georg Bohusch, rektor kežmarského lýcea, na začiatku 18. storočia napísal: „Keďže v ňom okolití obyvatelia dosť často videli úlomky z dosák lodí, označené švédskym štátnym znakom, je dokázané, že z Baltického mora vedú až sem dlhočizné podzemné kanály, cez ktoré doženie voda tie trosky lodí.“
Ešte v roku 1940 jeden horal z Mengusoviec slovenskou nemčinou tvrdil: „Jedna šif v mori sa potopil a tu na Popradské pleso vynoril kufor.“ Tak či tak, plesá sú krásne a zaujímavé aj bez bájí o spojení s morom.