Čo museli prežívať v posledných minútach, vysvetlil prezident Slovenského Červeného kríža a záchranár Viliam Dobiáš.
Čo sa mohlo diať v uzavretom nákladnom priestore?
- Nedostatok kyslíka sa najprv prejaví na mozgu. Začnú poruchy funkcií mozgových buniek – človek je nervózny a nepokojný, neskôr až agresívny. Slovná agresivita prechádza postupne do fyzickej. Ide doslova o boj o život a môže dôjsť aj k ublíženiu na zdraví. Zároveň stúpa koncentrácia oxidu uhličitého a ten zase pôsobí na mozog tlmivo. Agresia postupne prejde do útlmu, až človek upadne do bezvedomia.
Za aký dlhý čas sa tak stane?
- Závisí od veľkosti priestoru a počtu ľudí. To môže byť otázka pol hodiny alebo až štyroch hodín. Rozptyl medzi najmenej a najviac odolným človekom môže byť 10 - 20 minút. Zrejme mali aj nedostatok vody, potravy, krvný obeh je labilný, látková premena funguje slabšie.
Čo vtedy hrozí?
- V bezvedomí hrozí zadusenie vdýchnutím žalúdočného obsahu. Pri hlbšom bezvedomí sa poškodzujú automatické centrá v mozgu. Dôjde k zastaveniu krvného obehu. To však už človek necíti.
Je možné, že v dodávke boli aj deti. Ako mohli reagovať?
- Deti sú citlivejšie na nedostatok kyslíka, ale ten vplyv na mozog je rovnaký. Môžu byť divoké, agresívne, útočné.
V akom čase by musela prísť pomoc, aby prežili?
- To je individuálne. Len čo upadnete do bezvedomia, môžete sa zadusiť žalúdočným obsahom o dve minúty, aj o dve hodiny. Už 5 % oxidu uhličitého vo vzduchu vedie k bezvedomiu.