Posledná na území Československa sa odohrala pred 70 rokmi - 6. septembra 1945. Na šibenicu vtedy vystúpil sudetský Nemec Josef Pfitzner. Počas vojny podporoval nacistov v Prahe a robil všetko pre to, aby sa dostal kariérne čo najvyššie.
V súčasnosti sa podľa organizácie Amnesty International odohrávajú verejné popravy iba v Iráne, Severnej Kórei, Saudskej Arábii a Somálsku. Pred desaťročiami neboli ničím výnimočným ani pre Československo. Český historik Josef Pfitzner († 44) sa stal posledným väzňom, ktorého skon mohla sledovať verejnosť.
Do pražskej mestskej časti Pankrác sa na námestie prišlo na popravu obesením pozrieť tridsaťtisíc ľudí. „Poprava sa zvrhla na vzrušujúce divadlo. Kat bol oblečený v starej gestapáckej uniforme a svedkovia hovorili, že Pfitznerovi dal facku,“ opísal priebeh exekúcie pre portál idnes.cz vtedajší verejný žalobca Jaroslav Drábek. Perverzné divadlo sledovali aj novinári zo zahraničia, ktorí sa nevyhli prirovnať ho k popravám z čias Francúzskej revolúcie.
Dôsledkom týchto udalostí bol vydaný zákaz na opakovanie verejných popráv v celej krajine. Pfitzner sa podľa rozsudku previnil tým, že ako námestník pražského primátora počas vojny bol horlivým stúpencom nacistického besnenia, keď neskrýval svoj obdiv k ríšskemu protektorovi Heydrichovi.
