Na svete sa denne vypijú asi dve miliardy šálok kávy

Neexistujú však dôkazy o tom, kedy a ako ľudia zistili, že z jeho zŕn sa dá vyrobiť stimulujúci nápoj. Predpokladá sa, že skôr ako ľudia začali kávový nápoj variť, zrelé ovocie a zrná žuli. Kávovníky sa pravdepodobne už pred viac ako jeden tisíc rokmi pestovali a kultivovali v kláštorných záhradách. Prvé doklady o ich komerčnom pestovaní pochádzajú z 15. storočia z Jemenu.

Prvé kaviarne zasa vznikli v Mekke. Benátski kupci priniesli kávu do Európy v roku 1615 a približne o 30 rokov neskôr v Benátkach otvorili prvú kaviareň. Väčšie množstvá kávy začali do Európy ako prví dovážať Holanďania. Neskôr začali kávu pestovať vo svojich kolóniách v Indii a na Jáve. Centrom európskeho obchodu s kávou sa stal Amsterdam. Kaviarne sa postupne stávali obľúbenými miestami spoločenských i obchodných stretnutí.

Od polovice 17. storočia sa začali rozširovať do ďalších európskych krajín, vrátane Rakúska, Francúzska, Nemecka a Anglicka. Z Európy sa káva rozšírila do USA a počas uplynulých 300 rokov si našla svoje miesto v ekonomikách i životnom štýle mnohých krajín po celom svete. V súčasnosti je jednou z najvzácnejších a najvyhľadávanejších komodít na svete.

Keď sa káva prvý raz objavila v Taliansku, cirkev ju označila za "diablovo dielo". Až pápež Klement VIII. sa odhodlal osobne ju vyskúšať a zachutila mu natoľko, až vyhlásil, že by mala byť pokrstená, aby sa z nej stal pravý kresťanský nápoj. Keď americký prezident Andrew Jackson v roku 1832 zrušil v armáde dávky rumu, nechal ich nahradiť kávou, ale trvalo ešte celých 28 rokov, kým sa toto nariadenie stalo skutočnosťou.

Ľudia ju raz označovali ako "všeliek", potom zase ako "diablov nápoj". Podľa internetovej stránky Európskeho vedeckého informačného centra o káve (CoSIC), vedecké výskumy v poslednom polstoročí potvrdili niektoré dôležité fakty o káve, kofeíne a ich vplyvoch na ľudské zdravie. Podľa nich, káva zdravie nepoškodzuje, práve naopak prináša mnohé benefity. Kofeín, ktorý obsahuje, je mierny stimulant.

Pitie kávy preto spôsobuje zvýšenie tepu a krvného tlaku, ale aj zvýšené prekrvenie svalov. U väčšiny ľudí navyše stúpa hladina dopamínu v mozgu. Káva u mnohých jej konzumentov zvyšuje ostražitosť, koncentráciu a psychickú i fyzickú výkonnosť. Obsah kofeínu v káve sa líši v závislosti od jej typu i spôsobu prípravy. Šálka 150 mililitrov instantnej kávy obsahuje približne 60 miligramov kofeínu, filtrovanej kávy asi 85 miligramov.

Podľa odborníkov nie sú žiadne dôkazy o tom, že by bežná konzumácia kávy mala vplyv na zdravie ženy, prípadne jej potomka počas tehotenstva. Európska potravinová komisia vydala v roku 1999 stanovisko, podľa ktorého je denná dávka kofeínu do 300 miligramov bezpečná. Káva ale mierne znižuje hladinu vápnika v tele, čo však môže jej konzument ľahko nahradiť z iných potravinových zdrojov.

Už viac ako 100 rokov je známy pozitívny vplyv kávy na zdravotný stav astmatikov - jej pitie zlepšuje funkčnosť pľúc. Neexistujú ale dôkazy o tom, že by pitie kávy zvyšovalo riziko vzniku rakoviny prsníka, vaječníkov, pankreasu či pečene. Rovnako sa nepotvrdili ani negatívne vplyvy na srdce a kardiovaskulárny systém, hoci je pravda, že káva zvyšuje krvný tlak. Hypertonici by preto mali jej pitie regulovať.

Vedci predpokladajú, že by mohli časom potvrdiť predpoklady, podľa ktorých káva dokáže chrániť pred Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Okrem kofeínu, obsahuje aj prírodné antioxidanty, ktoré pozitívne vplývajú na zdravie ľudí. Ďalším významným pozitívom kávy je, že nápoj z čistej praženej kávy bez mlieka a cukru neobsahuje žiadne kalórie.