Je mementom doby, v ktorej žijeme. V dnešnom čísle novín nenájdete pri článkoch ani jednu fotografiu. Iba titulky, texty, infobloky. Žiadne autentické snímky, žiadne pohľady na aktuálne udalosti, žiadne pozitívne či negatívne emócie. Nahradili ich nič nehovoriace sivé plochy.
Týmto krokom chceme poukázať na význam, dôležitosť a nezastupiteľnosť novinárskej fotografie v čase, keď mnohí o nej začínajú pochybovať. Naozaj si svoj život dokážete predstaviť bez fotky?
Novinárske fotografie v nás vzbudzujú emócie. Prostredníctvom nich ukazujeme malému Slovensku udalosti veľkého sveta. Odhaľujeme nezákonnosti. Pomáhame druhým. Delíme sa o silné zážitky. Nejde iba o radosti, víťazstvá a smiech. Súčasná doba prináša množstvo tragédií. Nemôžeme im zabrániť. Môžeme však cez ne varovať ostatných, aby sa svet stal lepším a bezpečnejším miestom. Chceme ukazovať pravú tvár udalostí. Realitu bez tendenčných zásahov, ktorá vás rozradostí, upokojí, ale aj vyvolá pocit ľútosti.
Fotka je dôkaz
Sedemdesiatjeden mŕtvych tiel v dodávke. Bezvládne telo Aylana († 3). Muž padajúci zo 102. poschodia mrakodrapu. Vyhladované dieťa čakajúce na smrť. Luxusné majetky politikov. Pamätné výhry. Hrdinské činy. Narodenia a posledné rozlúčky. Široké spektrum fotografie je súčasťou našich životov každý deň. Iba ony nám dokážu zobraziť realitu najvýstižnejšie bez toho, aby sme poznali, čo sa za nimi skrýva. Afrika kričí o pomoc. Utečenci kričia o pomoc. Ľudia ako vy kričia o pomoc. Jediný záber to vykričí do sveta. Stane sa zástupcom tých, ktorými vplyvní opovrhujú, ktorí nás potrebujú.
Kto by im veril, ak by sa skrývali za obyčajným textom? Autentická fotka je nespochybniteľný dôkaz. Dodnes niektorí spochybňujú holokaust. Vinu za pád Dvojičiek v New Yorku pripisujú riadeným raketám. Severná Kórea si pre svojich obyvateľov vytvára vlastné dejiny. Politici a vplyvní ľudia popierajú tajné stretnutia. Bojujúce hnutia popierajú použitie chemických zbraní. Ako im môžeme dokázať, že klamú? Písať dookola a vytvárať siahodlhé romány? Často pritom stačí iba pár riadkov. Fotka je nepriestrelná.
„Redakcia Nového Času sa dnešným špeciálnym vydaním pripojila k iniciatíve sesterského nemeckého denníka Bild, ktorý patrí do rovnakej mediálnej skupiny Ringier Axel Springer. Najväčší európsky denník nepublikoval ani jednu fotografiu vo svojom utorkovom vydaní z rovnakého dôvodu, ako to dnes spravil Nový Čas. Chceme poukázať na to, aké sú dôležité,“ povedala šéfredaktorka Nového Času Júlia Kováčová. „Veľa čitateľov fotky berie ako automatickú súčasť textu. Teraz, keď chýbajú, možno privedú mnohých k zamysleniu nad ich nesmiernou dôležitosťou.“
Keď Axel Springer (1912 - 1985) vytvoril v roku 1952 najväčší európsky denník Bild, nestretol sa hneď s úspechom. Noviny plné fotografií nenašli u publika ohlas. Až keď k nim pridal titulky, popisky a texty, dosiahol symbiózu. Dueto obrázkov a slov, ktorým sa riadi aj Nový Čas. Keď vy čitatelia čítate naše články, porozumieť im vám pomáha váš vnútorný hlas. Zážitok dotvára priložená fotografia. Čítate, pohľad na chvíľu odbočí k fotke, opäť sa vráti k textu. Dokonalá symbióza. Noviny, ktoré s vami komunikujú.
Ukazujeme vám realitu
Fotoreportéri nespôsobujú ľudské utrpenie. Sú iba sprostredkovateľom medzi udalosťami a vami. Chcú vám ukázať len realitu. Bojujú za pravdu. Spomeňte si na zábery genocídy z Rwandy. Na masaker Andersa Breivika. Na 11. september. Na obete vojen a teroristických útokov. Na havarované lietadlo Andreasa Lubitza. Na nahé dievča z Vietnamu. Na následky výbuchov atómových bômb v Japonsku. Toto je svet, v ktorom žijeme. Milióny ľudí trpia hladom, nepokojmi, diktatúrami. My máme šťastie na pokojný život. No preto by sme nemali svet ignorovať. Snažme sa ho pochopiť, pomôcť druhým a vážiť si jeden druhého.
Veríme, že dnešné číslo je dôkazom, že každý deň sa oplatí bojovať za čo najlepšiu fotku. Vy a svet si ju zaslúžia.
Odborníci o sile obrazu v novinách
Sylvia Porubänová, sociologička
Výraznú časť informácií, podnetov, vnemov prijímame zrakom. Emocionálny dosah fotografie je nesporný. Môžeme sa len domnievať, že bez fotografie by sme boli odkázaní na vlastnú obrazotvornosť. Vizuálnu podobu konkrétnych miest a opisovaných udalostí by sme si vytvárali na základe počutého či prečítaného. Niet pochýb o tom, že predovšetkým tragická fotografia malého Aylana hlboko zasiahla každého, kto ju videl. Táto fotografia nám nedá zabudnúť. Vzbudila úprimný súcit, pohla naším svedomím, podnieti mnohých ku konkrétnej pomoci. Jej uverejnenie tak bolo správne.
Dušan Fabián, psychológ
Na niekoho môže okamih zachytený na fotografi i veľmi silno pôsobiť. Má zmysel ich
uverejňovať, či už tie snímky, ktoré vyvolávajú pozitívne emócie, ale aj tie, ktoré vyvolávajú u ľudí hrôzu, obavy, smútok, ľútosť. Upozorňujú na to, že žijeme v divnom svete, a že si treba všímať veci. Niekomu to možno inak nepríde, len fotografie ním pohnú.
Miroslav Kusý, politológ
Posledné udalosti okolo utečencov ukázali, že spravodajská fotografia má obrovský vplyv na tvorbu verejnej mienky. Bez fotky je to iba správa, ktorú počúvame pri obede, pri večeri a mechanicky ju zaznamenáme. Fotografia vás približuje problému, dáva ľudský rozmer a okamžite zapôsobí. Dôležité sú snímky aj v oblasti politiky. Ľudia to sami vidia, ako sa politici proti niektorým fotografiám snažia brániť. Musia však strpieť zásahy do súkromia. Dnes si už nevieme predstaviť, že by fotografie v novinách nevychádzali.
Sarah Harbulyaková (16), Turňa nad Bodvou:
„Určite by mi fotky chýbali v novinách a časopisoch. A zároveň sú to zachytené spomienky na narodenie, významné udalosti."
Monika Feketeová (45), Košice:
„Niekedy jedna fotografia vypovie viac ako tisíce slov. Neviem si preto predstaviť
noviny bez fotiek.“
Bruno Korýtko (37), Iliaš:
„Neviem si to predstaviť. Fotografie ma vracajú do minulosti a spomínam pri nich. Vedel by som si predstaviť bez fotiek v občianskych preukazoch, kde iba málokto vyzerá dobre.“
Katarína Fogarašová (15), Ťahanovce:
„Neviem si predstaviť, že by chýbali fotografie či už v novinách, ale aj z dovolenky.“
Pavol Filipko (33) Banská Bystrica:
"Fotografie mi pripomínajú pekné chvíle, ktoré som prežil s rodinou či so známymi. Preto patria do môjho života.“
Tomáš Didi (25) Zvolen:
„Neviem si bez fotiek predstaviťživot. Samozrejme, že patria do nášho života. Vracajú ma späť k tomu, čo som prežil pekné.“
Petrana Puškárová (24), Zvolen:
„Rada si pozerám fotky zo svojho života i tie v časopisoch. Život bez nich by nebol pestrý.“
Marek Plevka (20) Bratislava:
„Listovať v knihe alebo čítať noviny bez fotografií si neviem predstaviť. Ľudia by
nepochopili pravý zmysel textu. Ak by aj áno, určite by ich obsah nezaujal tak, ako
keď je zachytený aj na fotografii.“
Patrik Hubaľ (24), Bratislava:
„Život bez fotografie si nedokážem predstaviť. Text by nemal emócie, skvelý príklad sú napríklad vojnové fotografie. Fotka je tiež dôležitá v médiách. Neviem si predstaviť článok o novozvolenom prezidentovi bez jeho fotografie.“