Mama im zomrela, otec ich zavrhol a príspevok od štátu je mizerný... A tak sme sa vybrali do Podbrezovej zisťovať, aký je život týchto troch sirôt. Nikolinu sestru Bianku sme zastihli doma. Napriek tomu, že bola práve chorá, nakoniec sa odhodlala, že sa o ich príbeh s nami podelí v prítomnosti starej mamy Vierky (59). Podmienkou však bolo, že ich fotiť nebudeme. Súhlasili sme.
Damoklov meč
Nikola je vyučená kaderníčka a keby sa jej podarilo získať výhru, zriadila by si vlastný kadernícky salón. Uľahčila by tým život sebe i sestrám Bianke a Sabinke. Všetky tri totiž zostali z jedného dňa na druhý napospas osudu - bez rodičov a bez peňazí. Navyše, nad hlavami im ako Damoklov meč visí nesplatená hypotéka za menší trojizbový byt, v ktorom spolu žijú. Vzala si ho na splátky ešte ich nebohá mama Oľga († 37), ktorá po ťažkej chorobe zomrela vlani vo februári.
20 € výživné
Dievčatám zostala po mame nielen bolesť v srdci, ale aj prázdne vrecká, a to napriek tomu, že ich biologický otec (39) žije. Toho však nezaujíma, či jeho dcéry majú čo jesť a ako bojujú o prežitie.
„Rodičia boli rozvedení a otec nikdy na nás neplatil výživné a neplatí ho ani teraz. Nikdy sme od neho nedostali žiadny darček, maximálne pohľadnicu na Vianoce, ale to sme boli ešte malé a najesť sa z nej nedalo. Niekedy, keď som prišla k starkým do Dolnej Lehoty, kde býval aj on, ma ani nespoznal. Inokedy mi povedal, že ho nezaujímam, a odišiel,“ spomína Bianka na svojho otca.
„Po maminej smrti sa odmietol o nás starať, povedal, že nemá o nás záujem, a tak nás súd zveril do opatery starých rodičov z maminej strany,“ vraví. „So Sabinkou dostávame od štátu po 20 € ako náhradné výživné a po 80 € sirotské, čiže dokopy máme 200 €. Byt so všetkými poplatkami nás však mesačne vyjde na 180 €,“ vyratúva dievča, ktoré namiesto bezstarostnej mladosti počíta každý cent.
A tak sestrám pomáhajú najmä starí rodičia Vierka a Jozef, ktorí bývajú vo vedľajšej bytovke v dvojizbovom byte. Ale ani tí veľa vody nenamútia. „Žijú len zo starkého dôchodku, pretože starká je nezamestnaná,“ vraví Bianka. Napriek tomu si starí rodičia zobrali na svoje plecia hypotéku po dcére a každý mesiac si z dôchodku ukroja 145 €, len aby vnučky neprišli o strechu nad hlavou. Netušia však, či to utiahnu ešte zvyšných šesť rokov, keďže ani im zdravie neslúži.
Skromnosť a pokora
Hoci Farmu Markíza vysiela len dva týždne, Nikola na ňu odišla už v polovici augusta. To, čo zarobila ako kaderníčka, teraz doma chýba. Veď okrem platby za byt treba aj jesť, obliecť sa, poplatiť veci do školy... Sabinka je siedmačka a Bianka začala chodiť do prvého ročníka na Hotelovej škole v Brezne. Chcela by sa naučiť cudzie reči a skúsiť šťastie v zahraničí. Aj keď si dievčatá nemôžu dovoliť to, čo ich rovesníčky, v podstate sú spokojné. Naučili sa žiť v skromnosti a pokore.
„Nemám pocit krivdy, že niekto má viac ako my. Netúžim po materiálnych veciach. Vážim si zdravie po tom, čo sa nám stalo, a to, že so sestrami držíme spolu. Máme sa rady a spolu sa delíme o radosti aj o starosti. Aj teraz Nikolku na Farme podporujeme a držíme jej všetci palce,“ vysvetľuje mladá slečna. O domácnosť sa starajú spoločne. „S Nikolkou buď spolu varíme, alebo sa striedame, a to aj v upratovaní. Sabinka má na starosti utieranie prachu. Keď niečo nevieme, radíme sa so starkou,“ opisuje Bianka život troch sestier, ktorý nikdy nebol ustlaný na ružiach.
Láska k alkoholu
„Mala som asi šesť rokov, Sabinka tri a Nikolka desať, keď sa otec s mamou rozviedli,“ spomína na svoje detstvo Bianka. „Otec síce pracoval, ale pil a skoro každú noc sme s mamou utekali pred ním k starým rodičom. Pamätám si, že tam chodil za nami, búchal na dvere, aby sme sa vrátili, lebo inak vyskočí z okna. Stále boli u nás policajti.“
Keďže láska k alkoholu bola silnejšia ako k rodine, Oľga manželstvo ukončila. O rok neskôr sa do rodiny prisťahoval mamin nový priateľ Marcel (30), s ktorým sa zoznámila v Podbrezovských železiarňach, kde obaja pracovali. Prežili spolu osem rokov. „Pomáhal mame, staral sa, vychovávali nás spolu... Celkom dobre sme s ním vychádzali, až na Nikolku. Tá si s ním nejako nerozumela, ale brával nás aj k jeho rodičom do Balogu. Bol dobrý,“ vraví Bianka.
Zradili ju obličky
Život rodiny sa skomplikoval, keď mama Oľga ochorela. „Najskôr mala v obličkách kamene, no potom sa to tak zhoršilo, že jej museli prepojiť obličky s mechúrom a vývody bolo treba meniť každého pol roka. Potom však mama dostala rakovinu krčka maternice a celá pozornosť liečby sa sústredila iba na to. Chodila na chemoterapiu, vypadávali jej vlasy, ale zabralo to,“ spomína Bianka. „Nakoniec však mamu zradili obličky. Na vývody sa zabudlo, a keď jej ich vybrali, už boli obličky poškodené. Raz potom doma odpadla a záchranári ju museli oživovať. Po infúziách ju z nemocnice prepustili domov. Keď sa to stalo po druhý raz, už domov neprišla a ani nás k nej vôbec nepustili. Po dvoch týždňoch zomrela,“ hovorí smutne Bianka.
„Mama bola už dlhší čas zoslabnutá, schudnutá. Nechodila von a ani nikoho nechcela vidieť. Starali sme sa o ňu, aj jej priateľ a starká. Posledné týždne nás už niekedy ani nespoznávala. Vravela, že zomiera...“ vraví so slzami. „Bolo to hrozné...“
Najhoršie Vianoce
So stratou svojej mamy sa sestry dodnes nevyrovnali. Po pohrebe zostal mamin priateľ s dievčatami len dva týždne. „Nikola ho poslala preč. Nechcela, aby s nami žil. Verila, že to nejako zvládneme aj bez neho. Začala pracovať a o pár mesiacov mala už osemnásť rokov,“ vraví Bianka. Kolotoč, ktorý sa po maminej smrti rozbehol s úradmi, so súdmi, s peniazmi a so všetkými starosťami, im nepriamo pomáhal, aby sa nemali čas ľutovať. „Najhoršie to bolo na Vianoce. Starká nás volala k sebe, ale my sme chceli zostať doma. Vyzdobili sme si stromček, uvarili si večeru. Pri stole sme plakali všetky tri...“ dodáva na záver Bianka, ktorá verí, že Nikola Farmu vyhrá a im sa bude žiť lepšie.
