Darmo sa budeme ospravedlňovať, že sme tieto problémy zdedili, že máme zdravotné ťažkosti... Je to spôsobené najmä nesprávnym stravovaním a nedostatkom pohybu. V rámci prevencie treba s bojom s obezitou začať už u detí. V horizonte desiatich rokov ministerstvo zdravotníctva plánuje znížiť výskyt obezity z terajších 16,9 % na 15,8 %. Čo si o pláne myslí kardiológ a prezident Ligy proti obezite MUDr. Ivan Majerčák?
Čo priviedlo kardiológa k aktívnemu záujmu o obezitológiu?
Ako mladý kardiológ som pôsobil tri mesiace vo Fínsku. Pracoval som v univerzitnej nemocnici, kde v tom čase mali projekt, ktorý je doteraz jedným z najväčších preventívnych projektov, aký sa kedy podaril v rámci Európy. Ovplyvnil aj spôsob stravovania a dosiahol výborné výsledky. Druhým faktorom bolo, že ako kardiológ by som sa mal venovať aj preventívnej stránke veci. Obezitológia sa stala mojím koníčkom. Prevažnej väčšine pacientov, ktorí prichádzajú do kardiologickej ambulancie, by sa choroby a ťažkosti so srdcom zlepšili, keby schudli. Obezita je choroba.
Stále je však veľa ľudí, ktorí si neuvedomujú, že sú chorí a musia sa liečiť.
Obezita je jednoznačne choroba, ale dá sa liečiť. Je smutné, že za vyše 20 rokov existencie obezitológie na Slovensku obezitu niektorí lekári stále nepovažujú za chorobu. Takto chorý človek je svojím spôsobom chudák. Je urážaný, ponižovaný či vytláčaný z ambulancií. Ide k lekárovi a ten mu povie - schudnite. To je rovnaké, ako keby mu povedal - zasadrujte si nohu alebo vytrhnite si zub. Človek sa nevie sám ani liečiť, ani vyliečiť. Preto nezazlievam laikom, že nevedia, ako zatočiť s obezitou. Problémom je skôr nevedomosť alebo ignorancia lekárov tohto problému. Keď sami nevedia, ako pacientovi pomôcť, minimálne by ho mali poslať za dietológom. Chorý človek má právo vedieť, že je chorý a že sa môže liečiť.
Znamená to, že mu lekár povie riešenie, ale nedá mu návod, ako na to? Aká je teda vaša rada?
Áno, nedostane návod a chorí potom veľmi často prežijú nešťastný život. Polovicu života sa trápia, keď chudnú, a druhú polovicu, keď priberajú späť. Poslaním Ligy proti obezite je byť protipólom zavádzajúcich bludov, ktoré laická verejnosť často nachádza v rôznych médiách. Tam nájdete rady, čo máte robiť a ako máte schudnúť, nehovoriac o reklamách na zázračné produkty, ktorým ľudia veria. My sa snažíme postaviť rady na reálnych základoch.
Ako zistím, či mám nadváhu alebo obezitu? Nie všetci poznajú BMI index a iné merania.
Medicínsky veľmi presným parametrom nie je hmotnosť, ale zvýšené percento tuku v organizme. Ten sa najlepšie meria v páse. Poznáme výborný vzorec, ktorý si vie vypočítať každý z nás. WHTR (waist to height ratio) je pomer pása a výšky človeka. Počíta sa tak, že sa obvod pása vydelí výškou a výsledok by mal byť nižší ako 0,5. Ľudovo povedané, ak je váš pás menej ako polovica vašej výšky, nemáte zvýšené rizikové množstvo tuku na bruchu.
Čiže hmotnosť nie je až taká dôležitá ako centimetre?
Keď si človek ráno zapína opasok, ani o tom nevie a robí si preventívnu prehliadku. Napríklad, ak mu idú dole kilá, ale opasok má stále na rovnakej dierke, stráca svalovú hmotu, a nie tuk, čo je zlé. Najnebezpečnejší tuk sa nachádza práve v okolí pása, a preto je tento vzorec s ohľadom na výpočet obezity a jej rizika dôležitý. Keď človek chudne dobre, mal by to vidieť hlavne na centimetroch, nie na váhe.
Často počúvame známe slová „napijem sa vody a priberiem“. Je to vôbec možné?
Ľudia tomu veria. Za tie roky viem, že sú schopní do krvi ma presviedčať, ja nič nejem a priberiem. Viete, liečba obezity nie je len o strave a pohybe, ale aj o psychológii. Dá sa schudnúť stravou a pohybom, no udržať si hmotnosť sa dá iba psychologickou intervenciou.
Aké chyby v myslení bránia človeku schudnúť?
Čierno-biele myslenie. To znamená buď - alebo. Buď schudnem 20 kíl za krátky čas, alebo sa do toho vôbec nebudem púšťať. Takýchto chýb v myslení má obézny človek veľmi veľa. Keď sa neodstránia, ťažko sa chudne. Pretože problém nie je schudnúť. To dokáže každý. Keď budete držať hladovku, tak schudnete. Problém liečby obezity je redukovať zvýšené množstvo tuku a udržať si tento stav. A toto nie je možné bez pomoci psychológie.
Obezita a psychika sú teda výrazne prepojené?
To, že obezita súvisí so psychikou, si ľudia často neuvedomujú. Dokonca pred pár rokmi sa vyslovene bránili a boli dotknutí, keď som im poradil, aby išli na psychoterapiu. Teraz sa situácia výrazne lepší. Povedomie o duševnom zdraví je oveľa vyššie. Často sú pacienti, ktorí schudnú a na psychoterapiu sa vykašlú. A my vieme, že medzi šiestym mesiacom a druhým rokom od skončenia redukcie sa k nám vrátia, lebo sa dostaví tzv. jojo efekt. Bludný kruh, ktorý je v hlave, sa schudnutím nevyrieši a človek opäť priberá.
Ďalšou častou výhovorkou býva dedičnosť. Stretávate sa aj s tým?
Dedičnosť, samozrejme, zohráva nejaké malé percento. Keď si však uvedomíme, že naše gény sa od povojnových rokov nejako extra nezmenili, no obézna populácia rastie závratnou rýchlosťou, niekde je chyba. Samozrejme, aj genetika sa podieľa na obezite, ale aktuálny stav nadváhy a obezity je spôsobený životným štýlom. Pretože okrem génov dedíme aj stravovacie návyky, jedálny lístok, recepty od mamy, ktorá ich mala od starej mamy. A toto už nie sú gény, ale nesprávny návyk z domova. Náš tradičný spôsob stravovania má od toho zdravého, napríklad stredomorského, bohužiaľ, veľmi ďaleko.
Prečo v poslednom čase počet obéznych ľudí tak rastie?
Prišla zrýchlená doba, menej času na konzumáciu a varenie. Fast foody. Pohyblivé schody a nákupné centrá, kde je všetko na jednom mieste, či diaľkové ovládače a mobilné telefóny Nie je to chyba človeka, ale dnešného životného štýlu, no aj preto máme toľko obéznych ľudí.
Sú z pohľadu obezity v živote človeka nejaké rizikové obdobia?
Určite existujú rizikové obdobia pre vývoj obezity. Prvé je už v útlom veku. Štúdie dokázali, že dieťa, ktoré matka nedojčila, má vo vyššom veku oveľa vyššie riziko, že bude obézne. Povinná školská dochádzka je ďalšie rizikové obdobie. Dieťa zasadne do lavíc a má menej pohybu, ako malo dovtedy. Nasleduje ukončenie puberty. Príjem energie by sa mal znížiť, len čo organizmus prestane rásť. Rizikovým obdobím je aj materská dovolenka či sedavé zamestnanie. A hlavne dnešná doba. Keď si všimnete, za deň prejdeme oveľa menej ako kedysi.
Čo by sa malo diať v rámci prevencie?
Dôležitá je najmä primárna prevencia – zabrániť vzniku nových prípadov obezity. Tu treba začať už v detskom veku. Navrhli sme zaviesť nepovinný predmet v základnej škole o pohybe a o strave. Skúšali sme pilotný projekt. Fungovali sme ako krúžok a stretlo sa to s výborným ohlasom. Boli sme na stretnutí s niekoľkými ministrami zdravotníctva, bohužiaľ, to však zostalo iba v podobe návrhu. Národný program prevencie obezity sa zameriava na zdravie v školách. V takom prípade by sa teoretická rovina programu mala previesť do praktickej. Zhmotniť to do predmetu, ako som už spomínal. Naša legislatíva je represívna, napríklad - donúťme ich, aby sa hýbali. Toto nikam nevedie. Dôležité je, aby dieťa malo chuť hýbať sa. V národnom programe je napríklad napísané aj to, že rodičia by mali byť vzorom. Ale keď máme dve tretiny ekonomicky činného obyvateľstva s nadváhou alebo obezitou, tak asi ťažko pôjdu deťom vzorom.
Vypočítajte si, či nie ste obézni
Populárny BMI index už dávno neplatí. Vypočítajte si, ako ste na tom, s pomocou tohto vzorca, ktorý používajú aj obezitológovia.
Je to jednoduché. Stačí si odmerať obvod pása, ten vydeliť svojou výškou a nájsť sa v tabuľke.
