Spišská Sobota je dobre utajená perla Popradu. Autentické renesančné mestečko s bohatou históriou a inšpiratívnou súčasnosťou dostalo meno podľa sobotských trhov pred viac ako 700 rokmi. Patrilo k najvýznamnejším mestám na Spiši. Ako rodné mesto ho majú v rodnom liste zapísaní skoro všetci rodení Tatranci a Podtatranci z 50. až 80. rokov minulého storočia. Bola tu totiž jediná pôrodnica pre veľkú spádovú oblasť.
No v Spišskej Sobote sa narodili aj ozajstné osobnosti niekdajšieho Rakúsko-Uhorska a navštívili ju aj dve korunované hlavy. V roku 1474 tu prespal uhorský kráľ Matej Korvín na ceste do Poľska a v roku 2008 prišla do Kostola sv. Juraja britská kráľovná Alžbeta.
Talent od Boha
Johann Brokoff alebo Ján Brokov sa narodil v Spišskej Sobote karpatským Nemcom 23. júna 1652. Otec bol obuvník a malý Johann odmala pekne kreslil a stružlikal z dreva. Rodičia ho preto dali učiť do známej rezbárskej dielne Pavla Grossa v Spišskej Sobote. Neboli to žiadni chýrni talianski barokoví sochári, ale Johann sa tu naučil remeslu a práci s materiálom. Ale určite niekde tu treba hľadať základy veľkej a slávnej sochárskej školy rodiny Brokoffovcov, z ktorej pochádzajú aj sochy na Karlovom moste v Prahe.
Inšpiráciou pre mladého Johanna bol určite aj oltár v Kostole sv. Juraja od Majstra Pavla z Levoče, na ktorý hľadel niekoľkokrát do týždňa. Grossova dielňa vyrobila v roku 1662, keď mal Johan desať rokov, aj organ pre spišskosobotský kostol. Lenže Johannovi sa zdala Grossova dielňa aj ulice Spišskej Soboty primalé. Rozhodol sa odísť do veľkého sveta.
Cesta do Prahy
Putoval cez Sliezsko a južné Čechy, až sa natrvalo usadil v Prahe. V roku 1681 vytvoril v Prahe na Hradčanoch na nádvorí sedem alegorických sôch a sochu Neptúna. O rok nato, podľa drevenej predlohy, odlial jednu z najznámejších sôch na Karlovom moste – sochu Jána Nepomuckého. Dielo na severný pilier mosta postavili 31. augusta 1683, a to na miesto, odkiaľ pravdepodobne v roku 1383 zvrhli Jána Nepomuckého za to, že kráľovi Václavovi IV. neprezradil spoveď kráľovnej.
To už aj s rodinou býval na nároží Skořepky a Uhelného trhu v pražskom Starom Měste. Mal troch synov, z Michala Jana Jozefa sa stal sochár, Ferdinand Maximilián sa preslávil ako rezbár a sochár a Antonín ako maliar a básnik.
Sochárska škola rodiny Brokoffovcov sa stala slávnou a uznávanou nielen v Čechách. Boli súčasníkmi najväčšieho barokového sochára Berniniho a ich tvorba v ničom nezaostávala za vrcholnými dielami európskeho baroka.
Bez dĺžňa
Pamätnú tabuľu Jána Brokova v Spišskej Sobote vyrobil známy umelecký sochár z Popradu Imrich Svitana (71).
„Tabuľu som vytvoril v roku 1983. Je to mohutná bronzová doska vysoká 1,2 metra. Pôvodne to mala byť busta, ale portrét Jána sa nezachoval. Syn Ferdinand svoju podobu zvečnil v malej buste v jednom zo súsoší na Karlovom moste a ja som predpokladal nejakú podobu a vychádzal som z toho. Vtedajšia schvaľovacia komisia to zamietla, a tak som urobil len tento odkaz na baroko. Odlievali to Umelecké remeslá v Bratislave, a aj keď to boli profíci, museli to odlievať na dvakrát. Aj tak je na tabuli jedna formálna chyba - Ján je s krátkym a. Napriek tomu, že sa narodil na Spiši, schvaľovacia komisia trvala na českej podobe mena.“
O Jánovi sa traduje jedna legenda. O odchode z rodnej Spišskej Soboty rozmýšľal dlho, cítil však veľký záväzok voči rodičom a majstrovi Grossovi. Po nociach vyrezával sochu sv. Juraja na koni, ako bojuje s drakom, a umiestnil ju navrch organa v kostole ako svoj pozdrav a poďakovanie. Odvtedy sa už v Spišskej Sobote neukázal. Juraj je na oltári dodnes a je to najkrajšia socha vo výzdobe vzácneho barokového oltára. Či tá socha je naozaj od mladého Brokoffa, alebo je to len vymyslená historka - ktovie? Isté je, že niet slávnejšieho a známejšieho sochára spod Tatier.
