A to ten, či je SR pripravená dobrovoľne a iniciatívne podať pomocnú ruku a či je následne schopná poskytnúť utečencom ubytovanie alebo vzdelanie. Uviedol to po stretnutí s niekoľkými rodinami cudzincov, ktoré dlhodobo žijú na Slovensku. Diskutovali aj o tom, prečo a ako sa sem dostali. "Po prekonaní prvotnej nedôvery prišli na to, že na Slovensku sú ľudia s dobrým srdcom," reprodukoval prezident ich názor. "Som presvedčený, že sme schopní a pripravení z pohľadu štátu a jeho bezpečnosti, z pohľadu tisícok jednotlivcov, ale aj organizácií pomôcť. Len sa z toho nesmie robiť jedna veľká predvolebná politická téma," upozornil po stretnutí.
Na ňom sa zúčastnil tiež Mohammad Azim Farhadi, ktorý ušiel pred 17 rokmi z Afganistanu. Cez Rusko sa dostal na Slovensko, kde vyštudoval žurnalistiku a získal občianstvo. V Afganistane zostal ako posledný člen rodiny, lebo mal iba 16 rokov a musel ísť na vojnu, aby získal pas a mohol cestovať. Najbližší príbuzní ušli pred násilím Talibanu do Nemecka za jeho sestrou, ktorá tam žila a pracovala. "Štát potreboval mladých ľudí, vtedy sa nepozeralo na vek. Zobrali nás podľa toho, či sme mali chlpy na nohách, alebo nie," opísal vtedajšiu situáciu. Z 13 chlapcov, ktorých odviedli bojovať, žijú iba traja. Tí spoločne ušli z krajiny, keď Taliban obsadil Kábul.
Ako priblížil, nikdy ho nelákala západná Európa, skôr balkánske štáty a východná Európa. Informácie o Slovensku mal od svojej susedy - slovenskej diplomatky. Tá mu potom pomohla prísť do SR. "Bola ako moja druhá mama, veľmi mi pomohla," dodal. Vzťah k svojej rodnej krajine má stále, pomáha jej v rámci rozvojovej pomoci rôznymi projektmi. V kontakte je tiež s časťou rodiny, ktorá tam ostala. "Ale tu som si zvykol, som tu doma. Keď som preč, tak mi Slovensko chýba," poznamenal.
Po spustení americkej vojenskej operácie v roku 2001 ľudia podľa neho dúfali, že sa pomery v Afganistane zlepšia. "Ale postupom času sa politická situácia zhoršila a v súčasnosti si ten chaos neviete predstaviť ani pri najlepšej fantázii. Dennodenne tam umierajú ľudia. Nikto si nie je istý, či cestou z práce príde živý domov," priblížil.
