V rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rheinische Post o tom informoval Hans-Georg Maassen, riaditeľ nemeckého Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV), ktorý plní úlohy vnútroštátnej tajnej služby. Nemecká vláda očakáva, že tento rok do krajiny príde 800.000 migrantov v rámci náporu utečencov, aký Európa nezažila od vojen v bývalej Juhoslávii začiatkom 90. rokov minulého storočia. Väčšina z prichádzajúcich migrantov pochádza zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.
"Sledujeme, že salafisti vystupujú ako filantropi či aktivisti dobročinných organizácií a ponúkajú pomoc. Vyhľadávajú kontakt s utečencami, potom ich pozývajú do svojej mešity a získavajú ich pre svoju vec," spresnil Maassen. Mnohí prichádzajúci utečenci sa hlásia k sunnitskej vetve islamu a miestni salafisti tento fakt vnímajú ako živnú pôdu pre realizáciu svojich zámerov. Šéf nemeckej BfV však jednoznačne odmietol šíriace sa fámy, že extrémistická organizácia Islamský štát (IS) vysiela do Nemecka svoje teroristické komandá v prezlečení za utečencov.
Spresnil, že jeho úrad, ako aj Spolková spravodajská služba (BND) tieto podozrenia prešetrovali. Nepotvrdilo sa však, že by sa zakladali na pravde. Maassen vysvetlil, že cesta, na ktorú sa vydávajú utečenci, je pre "teroristov" príliš nebezpečná, keďže im počas nej hrozí smrť alebo dolapenie. Podľa bezpečnostných expertov je riziko, že by IS vysielal svojich militantov do Európy pod pláštikom migrantov, oveľa menšie, ako tvrdia niektorí politici.
V Nemecku žije podľa štatistík od 3,8 do 4,3 milióna moslimov, čo je asi päť percent z celkového počtu obyvateľov krajiny. Približne 65 percent z nich sú sunniti, sedem percent sa hlási k šiitom a 13 percent k alavitom. Salafisti sú prívržencami krajne konzervatívneho výkladu islamu a nemecké médiá ich veľmi často prirovnávajú k islamistom. Podľa nemeckej kontrarozviedky k tomuto smeru islamu v Nemecku inklinuje asi 6000 moslimov a ich aktivity monitorujú tajné služby.
