Počas 45 dní absolvovali 22 500 kilometrov a precestovali 18 krajín. S autom zapadli v púšti, ohrozovali ich nebezpeční vodiči kamiónov, zažili výbuch aj ataky svoriek psov. „Sme doma, bolo to super,“ povedala Patrícia po návrate do Banskej Bystrice. Najviac ju uchvátila príroda v Mongolsku, ale spolu s manželom sa nevyhli ani kritickým a nebezpečným situáciám. „V Turkménsku sme zapadli v púšti a vyhrabávať sme sa museli hrncami, lebo sme nemali lopaty. Asi najviac som sa obávala na Pamíre,“ spomína Patrícia a pokračuje.
„Išli sme do výšky prašnou kľukatou cestou, ktorá bola široká pre jedno auto. Zrazu začali oproti nám jazdiť kamióny a nebolo nám všetko jedno. Neskôr sa jeden z kamiónov prevrátil a cesta bola neprejazdná. Z jednej strany hranica Afganistanu a okolo nás nebezpečne vyzerajúci kamionisti. Mne ako blondínke nebolo veľmi do smiechu,“ spomína Patrícia, ktorá určite nezabudne ani na Turkménsko.
„Ľudí tam držia doslova pod pokrievkou. Na internet či facebook sa dostanete v obchodnom centre až vtedy, keď ukážete pas. Odtiaľ som sa ozvala nášmu dieťaťu, že sme v poriadku. Dieťa mi odpísalo: ‚Mami, veď tam urobte revolúciu.‘ Za pár minút bol zablokovaný internet. Radšej sme odtiaľ rýchlo odišli, aby nás nezatkli. Napriek rôznym problémom máme veľa zážitkov. Tá cesta stála za to, najbližšie plánujeme Afriku,“ uzavrela Patrícia.
Prešli cez 18 krajín
Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Turkménsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Rusko a Mongolsko. Cestou späť išli cez Rusko, Litvu, Lotyšsko, Poľsko až domov na Slovensko.
