Tesne za ňou by mala skončiť opozičná Nová demokracia, ktorá získa v parlamente 76 hlasov. O tretie miesto sa budú biť komunisti s neonacistami po 19 kresiel. Tsiprasovi jeho ťah s rozpustením vlády pravdepodobne vyšiel. Predtým sa zbavil bývalého ministra financií Janisa Varufakisa a potom aj ultraradikálov vo svojej strane. Bývalý minister financií Varufakis Syrizu ani nevolil. Ako uvádza denník Telegraph, rozhodol sa voliť Ľudovú jednotu, ktorá sa odštiepila od Syrizy a je ostro proti úsporným reformám zo strany veriteľov.
Novú vládu čaká neľahká úloha stabilizovať grécku ekonomiku. Gréci totiž medzinárodným inštitúciám a bankám dlhujú 323 miliárd eur. Krajina musí privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete. Musí stabilizovať najmä bankový sektor. Obyvatelia totiž doteraz môžu vyberať z bánk iba 420 eur týždenne. O víťazstve vo voľbách boli presvedčení obaja lídri - aj bývalý premiér Alexis Tsipras, aj predseda Novej demokracie Vangelis Meimarakis.
Ten si na mítingoch nebral servítky. „Je najvyšší čas skoncovať s nekompetentnosťou. Experiment Syrizy sa v nedeľu skončí,“ povedal podľa agentúry AFP Meimarakis a Tsiprasa dokonca označil za „podvodníčka, ktorý zničil krajinu“. Voľby majú zatiaľ najnižšiu účasť v histórii krajiny. Podľa informácií denníku Guardian mala byť účasť sotva 50-percentná.
Vo večerných hodinách v gréckej televízii priznal porážku svojej strany v nedeľňajších parlamentných voľbách a zablahoželal k volebnému víťazstvu vodcovi Syrizy Alexisovi Tsiprasovi. Zdôraznil mu, že prioritou pre krajinu je rýchle vytvorenie vlády a jej predloženie parlamentu.
Po zrátaní 25 percent odovzdaných hlasov mala ľavicová Syriza 35,3 percenta hlasov, čo znamená 144 kresiel v 300-člennom parlamente, a Nová demokracia 28,1 percenta, teda 75 kresiel. Oznámilo to ministerstvo vnútra. Z tohto výpočtu vyplýva, že účasť voličov dosiahla predbežne 54,4 percenta. V januárových voľbách, v ktorých tiež zvíťazil Tsipras, bola volebná účasť 63,6 percenta.
