V relácii V siedmom nebi u Vila Rozborila (48) otvorila svoju trinástu komnatu a dala nahliadnuť do svojho vnútra a pocitov, ktoré ňou lomcujú. Aj keď moderátorka chce uchrániť svoje deti a rodinu pred medializáciou, po jej úprimných slovách sa spustila lavína, ktorá sa už nedala zastaviť. Odhalila tak svoje súkromie so slovami, že nemá tajomstvá, ktoré by mala pred ľuďmi skrývať.
Kmotríková sa napriek ťažkému obdobiu postavila pred kamery v Rozborilovej relácii V siedmom nebi. Moderátorka cez úsmev a slzy zároveň porozprávala o svojich bôľoch, ktoré má na duši. Aj keď sa Adriana snažila médiám vyhýbať, pár týždňov po náročnej operácii mozgu dala nahliadnuť do jej súčasného života. A to napriek tomu, že s tým mali jej najbližší problém. „Nechcela som to celé medializovať. Celkovo moja rodina nie je nadšená z tejto medializácie okolo mojej osoby,“ priznala Kmotríková. „Špeciálne musím ochraňovať svoje deti, ktoré sú v citlivom veku a chcú sa tomu vyhýbať,“ povedala Adriana, ktorá napriek tomu poodhalila svoje súkromie.
„Deti už niečo vedia, videli to, vidia, že mám po celom dome rozmiestnené fotky mojej dcérky Natálky, že stále chodím na cintorín. A čo sa týka mojej choroby, o tej vedia takmer všetko,“ obhájila Kmotríková svoje vystúpenie pred kamerami. Adriana Novému Času priznala, že nikdy nemala problém hovoriť o svojich pocitoch, a tak to bolo aj u Vila Rozborila. „Nemám problém s nejakými osobnými spoveďami, nemám ani tajomstvá, ktoré by som chcela chrániť pred ľuďmi.“
Všetci stoja pri nej
Kmotríková najskôr priznala, že na nakrúcanie nemala dosť síl. Po čase zmenila svoj názor a spoločne s Vilom navštívila domovskú televíziu. „Keď sme prišli po dva a pol mesiaci, spustilo to lavínu emócií. Cítila som sa, ako keby som prišla z núteného vyhnanstva, celá som sa triasla.“ Kolegovia však stoja pri nej a jej rozhodnutie prehovoriť a postaviť sa pred kamery vôbec neodsudzujú.
“ povedala Andrea Belányiová, čo potvrdila aj moderátorka Dana Strculová: „Málokto v tej chvíli udržal slzy. Bolo to také krásne, že sa vrátila. A zároveň kruté, pretože to bolo len na chvíľu.“ Adrianou vtedy lomcovali silné emócie. „Kolektív mi dal pocítiť, že stále patrím medzi nich. Povedali mi, že nielenže som súčasťou kolektívu, ale že som jeho srdcom. Na také veci sa nezabúda do konca života,“ dodala.
