Ako uviedol po rokovaní premiér Robert Fico, každý rešpektoval rozhodnutie väčšiny a menšiny. Trvá na tom, že išlo o nesprávne rozhodnutie, ktoré mimoriadne ovplyvní budúcnosť Európskej únie. Podľa neho sa ho nikto nepýtal ani na žalobu, ktorú Slovensko pre dané hlasovanie plánuje dať na Európsku úniu na súd v Luxemburgu. Ako poznamenal, nehovorilo sa o tom ani na chodbách budovy Európskej rady.
S predsedom Rady Donaldom Tuskom pred začiatkom summitu hovorili predovšetkým o Vyšehradskej štvorke, ktorá, ako poznamenal Fico, dnes preukázala svoju životaschopnosť. Na otázku, či sa na tému povinných kvót neplánuje opýtať na názor ľudí v referende, premiér reagoval, že vláda má v tomto silný mandát aj od parlamentu, takže sa nemusí opierať o všeľudové hlasovanie.
Lídri členských štátov hovorili o potrebe ochrany vonkajších hraníc Schengenu a EÚ. "Tu však neprišli nejaké špeciálne návrhy. Je len zhoda na tom, že treba minimálne zabrzdiť ďalší prílev migrantov na územie Európskej únie," priblížil.
Mimoriadnu pozornosť venovali Taliansku a Grécku, kde by mali byť do konca novembra zriadené hotspoty. Tam bude prichádzať k registrácii a identifikácii utečencov za realizovania návratovej politiky. "Myslím, že je zhoda na tom, a povedali to viacerí premiéri, že je veľký počet migrantov, ktorí majú záujem z ekonomických dôvodov ísť do Európy, a dokonca niekoľko premiérov potvrdilo, že 80 percent migrantov sú predovšetkým mladí muži," konštatoval Fico s tým, že do nazerania na migračnú vlnu sa začína dostávať racionalita. Na summite sa kládol dôraz na spoluprácu s Tureckom. Na druhej strane ho prekvapilo, že sa vyhli hlbšej diskusii o Sýrii, avšak podľa neho je na vnútropolitickú situáciu v tejto krajine pomerne veľa rozdielnych názorov. "Nikto nemal odvahu charakterizovať, čo sa v Sýrii dá alebo nedá urobiť," dodal.
Podľa Fica sa Európska rada nevyjadrila k aktuálnemu plánu priorít Európskej komisie (EK), ktorý by sa mal realizovať v najbližších šiestich mesiacoch. Za Slovensko zopakoval finančnú ponuku na činnosť Agentúry EÚ na ochranu vonkajších hraníc (Frontex), Medzinárodnému potravinovému fondu, ako aj priamu pomoc najviac postihnutým krajinám na vonkajších hraniciach Schengenu.
Komisia na budúci týždeň navrhne posilnenie Európskeho nástroja pre susedstvo o 300 miliónov eur. Tie sa použijú na pomoc pre utečencov v Sýrii i v prospech krajín, ktoré prijali sýrskych utečencov. Spolu s príspevkami členských štátov bude mať tento fond objem jednej miliardy eur. Únia tiež vyčlení jednu miliardu eur pre Turecko, ktoré prijalo vyše 1,8 milióna utečencov. Pomoc vo výške 17 miliónov eur má smerovať do Srbska a Macedónska. Komisia plánuje do konca roka predložiť legislatívny návrh na posilnenie mandátu Frontexu tak, aby sa mohol stať plnohodnotnou službou na ochranu hraníc EÚ. Za dôležité považuje zlepšenie návratovej politiky a otvorenie možností pre legálnu migráciu. Do marca budúceho roka komisia prinesie revíziu systému modrej karty, ktorý umožňuje prijatie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.
Lídri sa zhodli na lepšej ochrane hraníc EÚ
Lídri členských štátov hovorili o potrebe ochrany vonkajších hraníc Schengenu a EÚ. "Tu však neprišli nejaké špeciálne návrhy. Je len zhoda na tom, že treba minimálne zabrzdiť ďalší prílev migrantov na územie Európskej únie," priblížil. Mimoriadnu pozornosť venovali Taliansku a Grécku, kde by mali byť do konca novembra zriadené hotspoty. Tam bude prichádzať k registrácii a identifikácii utečencov za realizovania návratovej politiky.
"Myslím, že je zhoda na tom, a povedali to viacerí premiéri, že je veľký počet migrantov, ktorí majú záujem z ekonomických dôvodov ísť do Európy, a dokonca niekoľko premiérov potvrdilo, že 80 percent migrantov sú predovšetkým mladí muži," konštatoval Fico s tým, že do nazerania na migračnú vlnu sa začína dostávať racionalita.
Na summite sa kládol dôraz na spoluprácu s Tureckom. Na druhej strane ho prekvapilo, že sa vyhli hlbšej diskusii o Sýrii, avšak podľa neho je na vnútropolitickú situáciu v tejto krajine pomerne veľa rozdielnych názorov. "Nikto nemal odvahu charakterizovať, čo sa v Sýrii dá alebo nedá urobiť," dodal.
Podľa Fica sa Európska rada nevyjadrila k aktuálnemu plánu priorít Európskej komisie (EK), ktorý by sa mal realizovať v najbližších šiestich mesiacoch. Za Slovensko zopakoval finančnú ponuku na činnosť Agentúry EÚ na ochranu vonkajších hraníc (Frontex), Medzinárodnému potravinovému fondu, ako aj priamu pomoc najviac postihnutým krajinám na vonkajších hraniciach Schengenu.
Komisia na budúci týždeň navrhne posilnenie Európskeho nástroja pre susedstvo o 300 miliónov eur. Tie sa použijú na pomoc pre utečencov v Sýrii i v prospech krajín, ktoré prijali sýrskych utečencov. Spolu s príspevkami členských štátov bude mať tento fond objem jednej miliardy eur.
Únia tiež vyčlení jednu miliardu eur pre Turecko, ktoré prijalo vyše 1,8 milióna utečencov. Pomoc vo výške 17 miliónov eur má smerovať do Srbska a Macedónska. Komisia plánuje do konca roka predložiť legislatívny návrh na posilnenie mandátu Frontexu tak, aby sa mohol stať plnohodnotnou službou na ochranu hraníc EÚ. Za dôležité považuje zlepšenie návratovej politiky a otvorenie možností pre legálnu migráciu. Do marca budúceho roka komisia prinesie revíziu systému modrej karty, ktorý umožňuje prijatie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.
