Na summite premiérov v Bruseli vyzval štáty, ktoré nerešpektujú pravidlá Únie, aby sa zamysleli nad svojím miestom v spoločenstve. Narážal aj na Slovensko, ktoré odmieta utečenecké kvóty, a dokonca sa chce s Úniou súdiť. Podľa denníka Le Parisien prezident Francois Hollande na adresu krajín odmietajúcich prisťahovalcov v Bruseli povedal, že „tie, ktoré nesúhlasia s hodnotami a princípmi Európy, si musia položiť otázku o svojej prítomnosti v EÚ“. V rozhovore pre rádio Europe zdôraznil, že byť členom Únie neznamená len dávať, ale aj prispievať a vyjadrovať solidaritu. Ak by Slovensko vystúpilo z Európskej únie, stratilo by najmä ekonomicky.
V rokoch 2004 až 2014 sme z Únie dostali cez eurofondy 12,7 miliardy eur. Únii sme zaplatili približne 6 miliárd eur. Čiže sme dostali raz toľko, ako sme zaplatili. Ešte viac dostaneme v období na roky 2014 - 2020. Z fondov dostaneme 14 miliárd eur a pôdohospodári dostanú 5,4 miliardy eur. Horšie by zrejme boli následky politické. Politický analytik Ján Baránek však takéto špekulácie vylučuje: „Verejnosť v krajinách strednej a východnej Európy to bude brať ako ďalší tlak veľkých krajín. Aj politici týchto krajín by mali zvážiť, či a do akej miery chcú ísť po animozite. Toto je niečo, čo nebude mať dobrý ohlas v krajinách východnej Európy. Tieto vyhlásenia sú nešťastné. My sme nehovorili nič o nesolidarite, len sme boli proti kvótam.“
„Je zaujímavé, že sú to francúzski prezidenti, ktorí strácajú nervy. Nicolas Sarkozy nám raz odkázal, že kričíme, keď by sme mali mlčať, a teraz nás kára Hollande. Netvrdím, že náš premiér neurobil chyby, pretože keď hovorí, že Brusel nám to nadiktoval, tak nehovorí dobre, pretože Brusel sme aj my. Ale reakcia bola dosť neadekvátna,“ povedal politológ Miroslav Kusý.
Ako sa dá vystúpiť
1. Krajina požiada o vystúpenie Európsky parlament
2. Žiadosť prevezme gestorský výbor
3. Parlament nadpolovičnými hlasmi odsúhlasí zmluvu o vystúpení
