Dovtedy ich čaká ešte veľa práce a svadobných príprav. Známy moderátor otvorene porozprával o tom, ako túto veľkú udalosť v rodine prežívajú, ale aj o tom, že po svadbe sa nebránia ďalšiemu prírastku.
V poslednom čase sa vás všetci pýtajú len na svadbu a fámy okolo Zlatkinho tehotenstva. Nelezie vám to ešte na nervy?
Beriem to športovo. My si žijeme svoj život, vieme, kde je pravda. Keďže sme sa už naučili plávať na týchto vlnách, tak nám to v zásade až tak neprekáža. Sú však aj témy, ktoré sú naozaj citlivé, hlavne čo sa týka rodiny a blízkych príbuzných. Tie nás dokážu poriadne vytočiť.
Momentálne nebývate doma, ale na vašej chalupe blízko Zvolena, odkiaľ dochádzate každý deň do Bratislavy. Našli ste tam svoje útočisko a väčší pokoj pred prípravami na nedávno avizovanú svadbu?
Tam je pokoj vždy. Tentoraz je to spojené s obdobím jelenej ruje. Každý správny milovník prírody nesedí zatvorený doma, ale každé ráno a večer sleduje to obrovské prírodné divadlo. Nejde ani tak o poľovanie, ale o to, čo všetko v lese človek zažíva a vidí. Je to naozaj fascinujúce.
Nie je toto vaše fungovanie a pendlovanie medzi lesom a televíznym štúdiom zbytočne náročné?
Je, ale obdobie jelenej ruje trvá zhruba mesiac a prakticky sa už ukončí. V októbri ma už čakajú iné radosti spojené s rôznymi životnými udalosťami.
Čo všetko prináša pozorovanie jelenej ruje?
Ráno sa zobúdzam o piatej. Na brieždení som už na mieste jeleních rujovísk. Pomaly sa prechádzam a snažím sa dostať tam, odkiaľ počujem jelenie ručanie a pozorujem zvieratá.
Pri Zvolene ste správcom poľovníckeho revíru. Ako zvládate časovo zladiť prácu so svojím koníčkom?
Aby som bol presný, nie som správcom, ale poľovným hospodárom. Týždeň, počas ktorého nerobím, sa snažím byť na chate, a keď pracujem, zostávam väčšinou v Bratislave. Samozrejme, keď nepracujem, venujem sa aj svojim synom. Najstarší Patrik študuje na Lesníckej fakulte vo Zvolene – poľovníctvo a aplikovanú zoológiu, stredný syn Samuel je teraz aktívny futbalista a z najmladšieho Lea je tiež milovník prírody. Počas voľného týždňa sa na chalupe zíde celá rodina a prežívame tam absolútny pokoj odtrhnutí od civilizácie.
A nie je to len vaša chlapská výhovorka, aby ste sa nemuseli venovať prípravám na svadbu?
(Smiech) Teraz ste ma odhalili! Nie, všetko je v štádiu príprav. Máme veľa dobrých kamarátov, ktorí nám pomáhajú. Tieto úlohy už máme podelené. Už sa len rozhodujeme, čo chceme mať vyobrazené na torte a podobne.
Ste v strese, alebo si to vychutnávate a nechávate voľne plynúť?
Vôbec nie sme v strese. (Smiech) Chceli sme dodržať istú líniu svadobných zvykov. Minulý rok sme mali so Zlatkou zásnuby a hovorí sa, že do roka by mala byť svadba. Pravdupovediac, aktívne sme o tom začali rozmýšľať až koncom augusta. Pokiaľ to neberiete fatálne a nie ste zaťažení na to, aby každá konfeta padla na presné miesto, dá sa to hravo zvládnuť. Chcem, aby sa ľudia najmä zabavili, najedli, spokojne zaspievali a aby sme nepostupovali podľa nejakého prísne pripraveného scenára, kedy a o ktorej minúte má čo nasledovať.
Ste prívržencami tradícií a klasických svadobných zvykov, alebo od nich skôr upustíte a bude to moderná svadba?
Nechávam to voľne plynúť. Čo si pripraví Zlatka, tomu sa prispôsobím. Nemyslím si, že to bude až také tradičné, ako to býva. Istými vecami ma už prekvapila...
Svoj prvý sobáš ste mali iba na úrade. So Zlaticou si však áno poviete v kostole. No kým Zlatica je silno veriaca, vy nemáte birmovku. Navštevujete preto už hodiny náboženstva a konzultácie s farárom?
Áno, áno. Tieto stretnutia sú vážne veci, ale musíme ich absolvovať, aby sme mohli mať svadbu v kostole.
Ste otcom troch krásnych zdravých synov. Nechceli by ste ešte predsa len dievčatko?
No chceli, ale viete mi zaručiť, že to bude naozaj dievčatko? (Smiech) Mať malú princezničku by bolo pekné, ja o nej stále snívam, ale uvidíme... Musíme do toho zapojiť všetkých astrológov a výpočtárov typu môj otec a Zlatkina mama. Raz nám vypočítali, kedy by sa nám mohlo podariť dievčatko, ináč sme vraj stále tak naladení, že to budú len chlapci. Asi sa už budeme musieť nechať zlákať ich astrologickými predpoveďami a výpočtami.
Na svadobnú cestu sa vraj chystáte do New Yorku, v tom čase mala Zlaticu zastupovať Martina Šimkovičová. Tá sa však do Markízy teraz nevráti. Čo teda s tou cestou?
Svadobnú cestu stíhame, len ju možno trošku posunieme. Chceli by sme si urobiť výlet a navštíviť aj Niagarské vodopády. Uvidíme, či sa nám to oplatí, keď pôjdeme o mesiac neskôr. Ak nie, odložili by sme tento výlet o rok.
Ako vníma malý Leo, že mamina s tatinom budú mať svadbu?
Leo je úplné zlatíčko, ako aj ďalší moji dvaja synovia. Sme taká parádna zostava, že držíme spolu. Samo mi minule zavolal, či s ním idem riešiť jeho oblek. A to som ešte nezohnal oblek sebe. (Smiech) Keď som sa nedávno spýtal Lea, čo boli so Zlatkou vybavovať, povedal mi, že maminkinu svadbu. Na otázku, či bude ženích, sa len zasmial a povedal, nie, ocinko, ty budeš ženích!
Touto udalosťou žije asi celá rodina...
Rodičia sa, samozrejme, tešia a po pätnástich rokoch, čo sme spolu, by sa aj patrilo. Neviem, či to môžem takto povedať, ale my so Zlatkou sme natoľko leniví a je nám tak dobre, že neviem, či by sme sa rozhýbali k svadbe. Tá prináša komplikované zariaďovanie a prípravu náročnú na čas. Ale máme rodičov a žijúcu babku a chceme, aby sa aj oni dožili toho, že spravíme poriadnu veselicu.
Ako milovník poľovačiek ste v minulosti darovali Zlatici brošňu s vlkom vyjúcim na mesiac a prsteň symbolizujúci ručanie jeleňa. Pripravíte si aj teraz niečo podobné?
Nechajte sa prekvapiť. Toto nepoviem nikomu. Už sa mi smiali, čo si tentoraz pripravím. A aj som si pripravil. (Smiech) Bude to v poľovníckom duchu, niečo také tam určite zakomponujem a váš fotograf to určite objaví.
