Radšej by som mala živého manžela ako mŕtveho hrdinu

V osudné ráno 16. apríla 2007 ho doviezla do práce. „Tento rok dostal svoj vôbec prvý ranný kurz v živote. Inak mal len popoludňajšie kurzy, pretože vždy pracoval dlho do noci. Ale práve tento rok...“ hovorí Marlena. „Utekajte! Utekajte!“ kričal profesor na študentov a sám sa oprel o dvere triedy, keď počul na chodbe výstrely. „Môjho muža nezastrelili cez dvere. Vrah sa nejakým spôsobom dostal do triedy a rozzúril sa ešte viac, keďže všetci študenti už boli preč. Schytil Livia, postavil ho k stene a popravil ho,“ opisuje Marlena posledné chvíle jej muža.

„Bol to odvážny muž, pretože prežil to najhoršie,“ vysvetľuje. Tým najhorším má na mysli holokaust - ako 11-ročného odviedli Livia aj s matkou do židovského geta v rumunskom Focsani. Teraz odpočíva v izraelskej zemi.