Kopold o smrti horolezca Hudáka: Také sú pravidlá prírody

Posledné slová Marka Hudáka pod vrcholom Šiša Pangmy boli: Dodo, sľúb mi, že to vylezieme. Čo ste mu na to povedali?

- Nič... V takej situácii nemôže človek sľúbiť nič ani sám sebe, nieto ešte druhému. Len som sa naňho pozrel a prikývol som, že o. k., ideme na to spolu. V tej výške človek koná a rozpráva trošku emotívne.

Konali ste pudovo a emotívne aj vtedy, keď ste zistili, že sa Marek stratil? Že ste ho išli hľadať namiesto toho, aby ste mysleli na vlastnú vyčerpanosť, podchladenie a nedostatok tekutín?

- To bolo čisto pudové a úplne samozrejmé. Neviem si predstaviť, že by som tam nechal kamaráta bez toho, aby som sa nestaral, čo s ním je. Terén okolo práve bezpečný nebol, ale rozhodol som sa ho hľadať.

Kedy ste si po prvý raz uvedomili, že Marek je mŕtvy?

- Až do odchodu zo základného tábora som dúfal... Lenže rozum vám hovorí niečo iné ako srdce. Keď si uvedomíte všetky súvislosti, je vám jasné, že nemohol prežiť. V tejto výške je záchranná akcia prakticky nemožná. Koľko ľudí treba na záchranu jedného človeka len vo Vysokých Tatrách. Tam bolo 20 stupňov Celzia pod nulou, Marek stratil rukavicu a viac ako dva dni bez vody v tejto výške nevydržíte... Také sú pravidlá prírody.

Kto vyrobil Hudákov symbolický hrob pod Šiša Pangmou?

- Dohodli sme sa, že to urobí Jaro Dutka. Mali sme pocit, že sa patrí nechať tam nejakú pamiatku na Marka.

O šesť týždňov chcete robiť prvovýstup na jednu z najťažších osemtisícoviek a druhú najvyššiu horu sveta K2. Čo vám na to po posledných skúsenostiach vraví manželka?

- Manželka takisto lezie, takže vie, čo sa odohráva v mojej hlave. Vie, že keď nepôjdem teraz, tak pôjdem nabudúce. Lezenie je môj život, viem to robiť najlepšie, takže pri tom asi zostanem. V Novom Čase Nedeľa si zajtra môžete prečítať viac o tragédiách slovenských horolezcov.