Divočina, akej na Slovensku už nemáme veľa. Rameno pred rokmi nadchlo aj tím svetoznámeho oceánológa Jacquesa-Yvesa Cousteaua, ktorý ho zaradil do dokumentárneho filmu o Dunaji. Na Slovensku však o tomto prírodnom klenote vie stále iba málo ľudí.
Klátovské rameno sa začína za obcou Orechová Potôň-Lúky (okr. Dunajská Streda) a končí sa pri obci Dolné Topoľníky, kde sa vlieva do Malého Dunaja. O tom, ako to v národnej prírodnej rezervácii Klátovské rameno vyzerá, sme sa vybrali presvedčiť priamo do srdca Žitného ostrova. Hneď po príchode k vode si ako prvé uvedomíme ticho, ktoré tu panuje. „Na niektorých miestach sa však oblasť podobá na džungľu plnú najrôznejších prírodných zvukov,“ vyvádza nás z omylu náš sprievodca Gabriel Izsák zo štátnej ochrany prírody.
Návrat v čase
Pripadáme si, ako keby sme sa preniesli do dôb dávno minulých. Do čias, keď panensky čistá príroda dýchala na človeka z každej strany. Na vodnej hladine ramena sa ladne plavia desiatky bieložltých lekien, kde-tu do lenivého toku zasahuje spadnutý topoľ či vŕba. Voda je taká čistá, že cez hladinu jasne vidíme plávajúce ryby a vodné rastliny. Akoby sme sa pozerali na veľké akvárium.
Podzemná voda
Klátovské rameno vyviera zo spodných vôd, vďaka čomu si zachováva jedinečne čistú vodu. „Prírodná hodnota, ktorá je tu, sa viaže hlavne na kvalitu vody. Čistá je najmä preto, že nie je spojená s Malým Dunajom, ale je zásobovaná vývermi z podzemnej vody priamo v koryte Klátovského ramena,“ prezrádza Izsák.
Dĺžka toku, ktorý sa potom vlieva do Malého Dunaja, je asi 15 km a jednotlivé úseky sa rôznia. V hornej časti je rameno panenskejšie a tvorené malými jazierkami. Súvislý tok a charakteristická podoba sa začína až nižšie. Na niektorých miestach má rameno hĺbku pár centimetrov, no inde až 5 metrov. Šírka spolu s brehovými porastmi je 25 – 70 m.
Živá divočina
Rameno a jeho okolie je domov desiatok vzácnych živočíchov a rastlín. Na niektorých miestach je tok plný rýb, o čom sa v priezračnej vode môžeme presvedčiť na vlastné oči. Okrem tých typických pre naše územie tu nájdeme aj invázne druhy ako akváriovú rybu slnečnicu pestrú alebo sumčeka amerického. „Nie sme nadšení, že sa v ramene rozmohol sumček, pretože sa živí mláďatami pôvodných živočíchov, najmä obojživelníkov, ktoré môžu byť vzácne a chránené,“ objasňuje situáciu ochranár Izsák.
Okrem rýb v priezračnej vode nájdeme mnoho obojživelníkov a rastlín, ako sú lekno biele či leknica žltá. Dokonca tu rastie aj zákonom chránený truskavec obyčajný. Z vtákov je tu hojná potápka chocholatá, liska čierna či labuť veľká.
Ohrozenia
Klátovské rameno však musí čeliť mnohým hrozbám. „Do ramena sa vlievajú povrchové toky plné živín, napríklad z čističky odpadových vôd. To, ako veľmi je voda obohatená o minerálne živiny, sa odráža na tom, ako veľmi je tok zarastený vodnými riasami. Čím menej živín, tým menšia šanca na rozmnožovanie hlavne inváznych druhov rastlín alebo rias,“ vysvetľuje ochranár. Veľkým problémom je taktiež otepľovanie klímy. To do ramena tiež prináša nové druhy, ktoré sa rozmáhajú a utláčajú pôvodné rastlinstvo a živočíšstvo.
Zazemňovanie
Zanášanie vody bahnom sa javí ako hlavná príčina, prečo by Klátovské rameno v súčasnej podobe o pár storočí už nemuselo existovať. „Aby voda zostala krásne čistá, musí v nej byť čo najmenej bahna, živín a musí byť patrične studená. Opadnuté listy a iný organický odpad vedú k vytvoreniu nánosov bahna. Čistenie je veľmi problematické hlavne z hladiska financií, ale aj kvôli chráneniu živočíchov, ktoré vo vode žijú,“ hovorí ochranár Izsák. Rameno sa čistí napríklad sacím bagrom, no aj takéto zásahy bývajú pre živočíchy deštruktívne. „Rozmýšľali sme kvôli naplaveninám nad prepojením ramena s Malým Dunajom. Zosilnil by sa prúd, ktorý by naplaveniny odplavil. Na druhej strane by sa tak zvýšila teplota vody a obsah živín a charakteristické druhy by tak mohli ustúpiť.“
Unikátny mlyn
V obci Dunajský Klátov tok ramena vyzerá naozaj idylicky. Stojíme na moste, pri ktorom sa nachádza starý vodný mlyn. Kultúrna technická pamiatka je raritou a pýchou obce a má niekoľko jedinečných vlastností. Je to jeden z mála zachovaných mlynov so spodným náhonom - voda mlyn točí zospodu a nepadá naň zvrchu.
Na rozdiel od ostatných mlynov má murovanú, a nie drevenú mlynicu. Bol postavený v roku 1920 a fungoval do roku 1942. Mlyn je stále zachovaný vďaka rekonštrukcii v osemdesiatych rokoch. V mlynici sa nachádza stála expozícia vodného mlynárstva s pôvodným zachovaným zariadením. Pamiatka je síce schopná prevádzky, ale nemožno ju spúšťať pre nízku hladinu vody.
Len s povolením
Ak sa vyberiete na prechádzku pozdĺž toku ramena, pokocháte sa jedinečnými lužnými lesmi, ktoré lemujú tok. Poľnými cestičkami a mostami sa môžete dostať až priamo k vzácnemu toku. Treba mať však na pamäti, že v chránenej oblasti sa treba pohybovať potichu. Nerušiť harmóniu, ktorá tu panuje, či vtáctvo, ktoré v okolí ramena hniezdi. Na vodnom toku platí najprísnejší piaty stupeň ochrany a jeho splav je viazaný na udelenie výnimky zo zakázaných činností Okresného úradu Trnava, inak nie je dovolený. Úchvatné chvíľe strávené na hladine sú možné iba so zvláštnym povolením, ktoré nie je jednoduché vybaviť.
