Kým pred tými poslednými sa takto úpravy platov a pomerov v systéme domáhali lekári, teraz sú nespokojní ostatní zdravotníci. Organizácie reprezentujúce asi 60 000 ľudí v utorok avizovali, že idú od zamestnancov v zdravotníctve zbierať podpisy pod deklarácie o pripravenosti k výpovedi. O svojom pláne chcú informovať na stredajšom (30.9.) brífingu.
Deklarácia má na kompetentných päť požiadaviek. Zdravotníci chcú takto dosiahnuť riadne financovanie zdravotníckych zariadení, ako aj zákon upravujúci mzdy všetkých zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na to, v akom prostredí pracujú. Mal by sa tak týkať nielen nemocníc, ako v súčasnosti navrhuje ministerstvo zdravotníctva, ale aj ambulancií, kúpeľov či zariadení sociálnych služieb. Rovnako volajú po započítavaní materskej či práceneschopnosti do času odbornej praxe, zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek v systéme, ako aj zvýšenie ich miezd a zohľadňovanie odpracovaných rokov.
"Ja, nižšie podpísaný zdravotnícky pracovník, zamestnanec jednej zo slovenských nemocníc, deklarujem svoju pripravenosť a rozhodnutie ukončiť svoj pracovný pomer v tejto nemocnici výpoveďou v prípade, že nebudú splnené alebo aspoň podniknuté základné kroky k splneniu nasledujúcich požiadaviek," píše sa v deklarácii, s ktorou chcú teraz zdravotnícke organizácie osloviť zamestnancov.
Ministerstvo zdravotníctva je podľa svojho hovorcu Petra Bublu z plánov zdravotníkov rozčarované. "Nerozumieme tomu, že zmeny, ktoré ministerstvo presadilo, môžu byť dôvodom na konanie, ktoré avizujú zástupcovia niektorých organizácií," reagoval s tým, že sa chystá úprava platov zdravotníkov vo všetkých ústavných zariadeniach, platy sa majú plošne zdvihnúť o 16 percent, v niektorých majú porásť o 200 až 300 eur, zároveň sa majú každoročne valorizovať. Zmena sa má dotknúť 38 000 zdravotníkov a na budúci rok má ísť na tento účel 55 miliónov eur, doplnil.
Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývali na dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty. "Podať výpoveď je zákonné právo každého zamestnanca, preto ho nemožno nijakým spôsobom postihovať. Ak by však došla situácia až k vyhláseniu núdzového stavu, dnes už sú zdravotnícki pracovníci povinní vykonávať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti," vysvetľuje docent trestného práva a lekár Peter Kováč. V opačnom prípade im bude podľa jeho slov hroziť až dvojročné väzenie či pokuta 3300 eur.
Analytik a šéf Health Policy Institute Tomáš Szalay nepredpokladá, že by zdravotníci so svojou snahou podávať hromadné výpovede uspeli. "Ochota skutočne podať výpoveď je nižšia ako v prípade lekárov. Tí majú väčšiu šancu sa zamestnať," skonštatoval. Požiadavky zdravotníkov označil za absurdné. Okrem toho, že nie sú na ne podľa jeho slov peniaze, neschvaľuje ani plošnú reguláciu miezd. Tvrdí, že tá nepovedie k vyššej motivácii zdravotníkov a lepšej starostlivosti pre pacientov.
Iný názor má prezident Slovenskej lekárskej komory a bývalý šéf lekárskych odborov Marian Kollár, ktorý v roku 2011 stál na čele akcie hromadných výpovedí. "Stotožňujeme sa s tým, že slovenské zdravotníctvo potrebuje zmenu a iné nastavenie systému," povedal s tým, že za legitímnu považuje aj požiadavku lepšieho ohodnotenia zdravotníkov. Ostatným zdravotníkom radí, že predpokladom úspechu je jednota.
