Žena uprosila psychológa, aby ju oslepil roztokom na čistenie potrubia. Jewel zo Severnej Karolíny totiž mala poruchu osobnosti prejavujúca sa túžbou byť postihnutý. V roku 2006 sa rozhodla, že sa nechá oslepiť. Presvedčila svojho vlastného psychológa, aby jej zničil zrak čistiacim prostriedkom na potrubie. Jewel tvrdí, že jej túžba po slepote sa začala už v detstve. Bola ňou fascinovaná. "Nemala som viac ako tri roky, keď ma mama neskoro v noci našla prechádzať sa po chodbe. Vo veku šiestich rokov ma upokojovalo čo i len pomyslenie na slepotu."
Jewel neskôr strávila hodiny pozeraním sa do slnka. Mama jej totiž povedala, že jej to môže veľmi ťažko poškodiť zrak, píše Mirror.co.uk. Ako 18-ročná začala nosiť hrubé slnečné okuliare s čiernymi sklami. Bolo to obdobie, keď začala trpieť prvým šedým zákalom. V 20 rokoch už plynule ovládala Braillovo písmo. "Ako 21-ročná som slepotu predstierala už úplne automaticky," hovorí žena.
Trápiaca sa Jewel nakoniec našla po dlhej dobe psychológa, ktorý bol schopný pomôcť jej akoukoľvek cestou. Akt, ktorý po psychológovi žiadala, prirovnávala k hluchému človeku, ktorému niekto pomôže získať kochleárny implantát.
Súcitiaci psychológ najprv žene nakvapkal do očí znecitlivujúce kvapky a následne jej do nich nalial agresívny roztok. "Musím úprimne priznať, že to skutočne bolelo. Moje oči kričali bolesťou a trocha roztoku mi popálilo aj líce. No jediné, na čo som bola schopná myslieť, bol výsledok, o ktorom som tak dlho snívala," spomína na osudný deň.
V nemocnici sa proti Jewelinej vôli ešte pokúšali zachrániť posledné zvyšky jej zraku, čo sa im aj podarilo. "Akonáhle som sa zobudila a uvidela som televíznu obrazovku, bola som neopísateľne nahnevaná!" Po šiestich mesiacoch však jej zrak odišiel úplne. Ľavé oko malo výrazne poškodenú rohovku a na pravom oku mala glaukóm a šedý zákal.
Jewel svojej rodine zaklamala, že to bola len nehoda, no pravda si časom našla cestu na povrch. Matka aj Jewelina sestra s úbohou ženou úplne zrušili kontakty. Podporu mala vo svojom snúbencovi Mikeovi (50), ktorý je tiež slepý - nie však vlastným pričinením, ale kvôli makulárnej degenerácii.
Jewel, ktorá sa už vyše roka venuje štúdiu tvrdí, že nič neľutuje a plní si sen pomáhať iným slepým ľuďom, aby žili nezávislý život. Jediné, čo by chcela vidieť, je tvár jej otca, ktorý však už, bohužiaľ, nie je na tomto svete.
"Naozaj som presvedčená o tom, že som sa slepá mala už narodiť. Ak nie je nikto okolo vás s podobným problémom, cítite sa ako blázon. Ja však viem, že nie ste blázon. Ste len zdravotne postihnutý," vysvetľuje Jewel.
O svojom príbehu sa rozhodla otvorene hovoriť a šíriť ho touto cestou medzi ľudmi, aby pomohla tým, ktorí sa niekedy cítili ako ona alebo majú rovnaké telesné postihnutie. Zároveň však upozorňuje: "Nepokúšajte sa oslepnúť ako ja. Viem, že to niekedy môže vyzerať ako jediná cesta, ale som si istá, že raz sa nájde účinná liečba."
Doktor Michael First, profesor psychiatrickej Kolumbijskej univerzity v New Yorku tvrdí, že každá problematika, či už je to amputácia, či syndróm, ktorý mala Jewel, alebo dokonca i slepota, by mali mať svoj vlastný spôsob liečby a zaobchádzania.
"Mali by sme každému vyjsť v ústrety, ale ako môžete vedieť, že taký veľký zásah do tela, ako je amputácia alebo operácia, o ktorej hovorila Jewel, bude týmto ľuďom stačiť, alebo či budú neskôr v živote stále so svojím rozhodnutím spokojní?
