V minulom roku vyprodukoval jeden Slovák v priemere takmer 323 kilogramov odpadu, a to najviac na západe a najmenej na východe Slovenska. Priemerný Európan pritom vygeneruje až 481 kilogramov odpadu. Čo je však alarmujúce, Slováci zo spomínaného objemu odpadu vytriedili len okolo 25 kilogramov, čo je asi osem percent a našu krajinu to radí na chvost Európskej únie. Konštatovala to vo štvrtok na tlačovej konferencii na Donovaloch generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva spoločnosti ENVI-PAK Hana Nováková. Podľa nej ak už Slováci triedia, tak hlavne sklo, plasty a papier. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú spoločnosť každoročne zverejňuje. Najmenej triedia viacvrstvové kombinované obaly, teda obaly z mlieka, džúsov a pod. Slováci však musia pridať, podľa cieľov EÚ do roku 2020 u plastov až o 140 percent a pri papieri až o 236 percent.
Ako Nováková zdôraznila, výrobcovia majú povinnosť postarať sa o svoj výrobok počas celého jeho životného cyklu. Čiže od jeho vývoja, dizajnu, výroby, predaja a tiež vtedy, keď z neho vznikne odpad, a to prostredníctvom tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá zabezpečí jeho znehodnotenie. OZV tak musí znášať všetky náklady spojené s vytriedeným odpadom. "V praxi to znamená, že obec alebo mesto už od júla 2016 nebude platiť za triedený zber odpadov z papiera, plastov, skla a kovových obalov, ale iba za odpad netriedený. Náklady za vytriedený odpad v prípade, že mesto alebo obec uzavrie zmluvu s ENVI-PAK, uhradíme v plnej výške," konštatovala Nováková. V budúcnosti by sa tak pre občanov mohli znížiť poplatky za odpad. "Pri prechode na nový zákon je dôležité, aby všetky subjekty, teda samospráva, zberová spoločnosť, ako aj OZV spolu komunikovali a systém triedeného zberu nastavili pre občanov čo najefektívnejšie," pripomenul vo štvrtok Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska.
Nováková informovala aj o víťazoch 6. ročníka Súťaže o najlepšie mestá a obce v triedení odpadov za minulý rok. Celkovým víťazom sa stalo mesto Trenčín, ktoré si vďaka prvenstvu pripísalo na účet aj 3000 eur. Aby bola súťaž spravodlivá, vysvetlila, prihliadalo sa na veľkosť samospráv, preto boli rozdelené do dvoch kategórií, obce a mestá do 5000 a nad 5000 obyvateľov. Víťazmi v kategórii Samospráva s najvyššou vyseparovateľnosťou sa stali obec Lazisko a mesto Nová Dubnica. V Efektivite inštalovanej zbernej siete vyhrala obec Kamenec pod Vtáčnikom a mesto Dubnica nad Váhom. V kategórii Samospráva s najvyššou hustotou zbernej siete zvíťazila obec Hliník nad Hronom a mesto Humenné. Za Ekologický počin roka si prvenstvo odniesla obec Nižný Hrušov.
