Odvrátená tvár farára Otíka zo Slunce, seno: Šokujúca pravda o obľúbenom hercovi!

Umravnená velebnosť, ktorá si podmanila všetky babky v dedine, ho prenasledovala až do konca života. Mnohí ľudia si ho odvtedy plietli so skutočným kňazom aj v realite. A tak vznikal priestor na vtipné zážitky, ktoré Kopřivu rozhodne neobchádzali. A dokázal z nich aj ťažiť vo svoj prospech. Keď raz vošiel v Plzni so svojím autom do protismeru, policajti herca pustili ďalej bez pokuty. „Sodoma a Gomora, velebnosti, choďte,“ reagoval, podľa slov režiséra Zdeňka Trošku, policajt.

Alebo keď si Kopřiva v priebehu nakrúcania odskočil po zabudnuté veci do auta, odchytili ho miestni chystajúci sa na krst. „Pokrstili by ste nám nášho Vojtíška?“ opýtala sa ho jedna z babičiek. „O to nejde, ja vám ho pokrstím, ale bude vám to h*vno platné,“ zaspomínal ďalej na slová kultového farára Troška. A napriek tomu, že sa Kopřiva vryl do povedomia divákov práve ako filmový farár, v skutočnom živote nebol žiadny svätuškár!

Okrem toho, že svoje ženy dlhé roky podvádzal, milenky mal na každom kroku a rád rozhadzoval za pôžitky. Po smrti prvej ženy, rozhlasovej moderátorky Oľgy, ktorá zomrela na rakovinu, sa Kopřiva oženil druhýkrát. „Keď som s Luďkom začala žiť, mal okrem mňa ešte jednu priateľku. Ona o mne vedela, ale ja o nej nie. Potom som od nej začala dostávať listy, v ktorých ma pred ním varovala... Keby som to mala vyjadriť stručne: Luděk bol skrátka na ženské,“ povedala v minulosti druhá manželka farára Otíka Eva.

Aj keď Kopřiva nebol žiadny krásavec a celý život ho trápil jeho nízky vzrast, guráže mal na rozdávanie. Bol donchuan, ktorý si svojou charizmou ľahko získaval sympatie žien, dobýjal ich s ľahkosťou, no sám trpel až chorobnou žiarlivosťou. „Dokázal tajne striehnuť niekoľko nocí na svoju partnerku, len aby zistil, či mu nie je neverná, “ povedal hercov kolega.

Choroba

Pre vášnivého šoféra bola Parkinsonova choroba peklo. Trasenie rúk mu znemožňovalo šoférovať. „Bolo to ťažké. Jeho negatívne vlastnosti sa stupňovali,“ spomínala žena Eva. Mesiace pred smrťou sa Kopřivovi podaril morbídny žart. Rozhodol sa do svojho hrobu na Vyšehrade umiestniť aj svoju prázdnu urnu. Keď potom s rodinou zamieril k náhrobku, okoloidúci stáli ako obarení. „Luďka to pobavilo. Smial sa a chytal sa za brucho. Mal zmysel pre humor,“ povedal jeho syn Jan. Filmový Otík navždy odišiel na jeseň 2004, keď sa k Parkinsonovej chorobe pridal zápal pľúc.

Autor: © Nový Čas