Dlhoročný líder, ktorý nemal žiadneho vážneho súpera, tak v súlade s očakávaniami ostane hlavou štátu aj piate funkčné obdobie. Prieskumy medzi ľuďmi odchádzajúcimi z volebných miestností ukazujú, že Lukašenko dostal 80 až 84 percent hlasov, čo môže byť mierne viac než 80-percentná podpora z volieb v roku 2010. Účasť podľa volebnej komisie dosiahla ešte dve hodiny pred koncom hlasovania 81 percent, informuje agentúra Reuters.
V centre Minska sa medzitým podľa agentúry DPA zišlo niekoľko desiatok odporcov autoritárskeho prezidenta, aby protestovali proti voľbám. V sobotu bolo ako známka uvoľnenejšej atmosféry pri tohtoročnom hlasovaní vnímané to, že polícia pripustila konanie vopred nepovoleného zhromaždenia opozície.
Pred piatimi rokmi viedlo Lukašenkovo opätovné zvolenie k masovým protestom a uväzneniu popredných opozičných predstaviteľov, podpora jeho režimu však vzrástla, keď sa vykresľoval ako záruka stability v krajine v čase ekonomickej krízy a separatistického konfliktu na susednej Ukrajine.
Západ dlho bojkotoval Lukašenkovo Bielorusko, ktoré v roku 2005 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová označila za "poslednú diktatúru Európy", v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a zákroku proti politickému disentu. Na viacerých bieloruských činiteľov a podniky uvalil sankcie.
Medzičasom však Lukašenkova kritika vlaňajšieho anektovania ukrajinského Krymu Ruskom, hostenie ukrajinských mierových rozhovorov v Minsku i omilostenie šiestich opozičných lídrov z augusta naznačujú, že sa snaží o zlepšenie svojho obrazu na Západe, uviedli pozorovatelia. "Uskutočnili sme pred voľbami všetko, čo Západ chcel. Ak na Západe existuje želanie zlepšiť naše vzťahy, nikto a nič tomu nemôže zabrániť," vyhlásil Lukašenko, keď dnes odovzdával svoj hlas.
Vyjadril tiež potešenie nad správami, že Brusel uvažuje o zmiernení sankcií voči jeho vedeniu. "Pochopili, že sankcie len škodia. Videli, že Bielorusko je normálny štát," citovala ho DPA.
Lukašenko okrem toho opätovne odmietol plány Moskvy na zriadenie ruskej leteckej základne v Bielorusku. Dodal však, že o tejto otázke bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Súčasne potvrdil spätosť s veľkým susedom: "Ostávame pre Rusko nielen priateľskou krajinou, je to naša najbližšia bratská krajina."
