Skupinky hlučných šťastných slovenských fanúšikov si ho spoza plota štadióna Josyho Barthela v Luxemburgu okamžite všimli a začali skandovať jeho meno a pridali: "Jano Kozák, ďakujeme." On im s uvoľneným úsmevom zatlieskal a na oplátku zakričal späť: "Ja ďakujem Vám, že ste prišli."
Slovenskí futbalisti v pondelok 12. októbra po výhre v Luxembursku 4:2 dosiahli pod vedením trénera Jána Kozáka historický prvý postup na majstrovstvá Európy do Francúzska. Ich kouč na tlačovke pôsobil úplne pokojne, vyrovnane a triezvo hodnotil samotný zápas aj postup na šampionát. Pred niekoľkými dňami v Žiline po nepríjemnej prehre s Bieloruskom 0:1 verejne sľúbil, že postupové oslavy sa iba odložili o tri dni a jeho tím to do bodky naplnil, keď dvoma gólmi Mareka Hamšíka a presných zásahoch Adama Nemca a Róberta Maka zlomil sympatických domácich, ktorí duel dokázali zdramatizovať v druhom dejstve dvoma gólmi.
To sme my, typickí Slováci
"Mal som troška obavy, keď na začiatku Robo Mak nedal gól a potom Škrťo (Martin Škrtel-pozn.) nezakončil po rohovom kope. Myslel som, že to nie je dobré. Ale potom to začalo padať a dali sme tri krásne góly. Škoda ďalších situácií. A potom vidíte, to sme asi my typickí Slováci, že dokážeme v priebehu dvoch-troch minút zdramatizovať zápas. Pretože druhý polčas, hoci sme ho opäť začali dobre a mali dve brejkové gólové situácie, Kucka a Vladko Weiss, čo ho faulovali, no súper v priebehu krátkej doby dal dva góly a zdramatizovali sme si to. Ale aj v tej fáze hry sme mali zápas pod kontrolou. Škoda, že sme z protiútokov v situáciách, keď sme mali prečíslenia nedali ďalší gól. Nemuseli sme sa obávať, ale viete, ako to vo futbale chodí, bolo 3:2, ale dali sme ešte štvrtý gól. Bolo to zaslúžené víťazstvo a veľmi ma teší aj výkon mužstva," zhodnotil pred médiami súboj, ktorý katapultoval futbalové Slovensko tam, kde ešte nebolo.
Kozák si ako hráč zahral na majstrovstvách sveta aj ME, kde v roku 1980 získal bronz. A hoci ním vnútorne určite lomcovalo množstvo emócii, úplne pokojne ich opísal: "Bolo to osem veľmi vyčerpávajúcich dní, ale stáli za to. Dať dokopy mužstvo po zbabranom zápase s Bieloruskom nebolo jednoduché. Pocity sú však úžasné, nakoľko keď som prišiel k národnému mužstvu, prišiel som s tým, že ako hráč som bol na majstrovstvách Európy aj sveta, tak som chcel, aby sa mi to podarilo aj ako trénerovi. Bola to pre mňa obrovská výzva. A keď sa výzvy naplnia, je to úžasný pocit."
Sebavedomie hráčov bolo nízke
Šesťdesiatjedenročný Kozák musel s tímom odviesť množstvo roboty a ešte ho aj veľa čaká, keďže podľa jeho slov má tento kolektív to najlepšie ešte pred sebou. Prednosti generácie hráčov okolo kapitána Škrtela vyzdvihol nasledovne: "Mužstvo sa poskladalo za určitý čas. Povedzme si úprimne, nebolo to jednoduché. Sebavedomie tých hráčov bolo nízke. Aj v očiach médií boli Maťo Škrtel a Marek Hamšík tophráči a zvyšok brali ako hráčov, ktorí hrajú futbal, ale málo sa o nich písalo. Postupne z Pekaríka, Hubočana, Ďuricu, Kucku, spoľahlivého Pečovského, ale aj Maka a Weissa vyrastali skutočne veľmi kvalitní hráči. Škoda, že niektorí ešte nehrajú v lepších mužstvách. Ale postupne sa dávala partia dokopy, veľmi nám pomohli víťazstvá. Mužstvo je súdržné, je vyvážené. Som rád, že mám na malom Slovensku takých hráčov. Je to kolektív, ktorý ešte nedosiahol vrchol. Cítim, že dozreje o dva roky a má priestor na zlepšovanie."
Z návštevnosti býval Kozák smutný
V spomienkach na úspešné ťaženie v kvalifikačnej C-skupine o postup na EURO 2016, keď SR ešte v konkurencii Španielska, Ukrajiny a Macedónska, predbehol len obhajca titulu, mu zostanú vryté najmä určité momenty: "Keď som prišiel k reprezentácii a hrali sme doma s Maltou a videl som, aký prišiel počet divákov pozrieť sa na našich chlapcov, bol som z toho smutný. Pýtal som sa pre koho to robíme. Veď máme dobrých hráčov a ľudia nás neprišli povzbudiť. Z toho pohľadu bolo veľmi dôležité víťazstvo na Ukrajine a potom aj doma so Španielskom. Svojim spôsobom fanúšikovia na Slovensku začali chlapcom veriť a začali na nich chodiť, dôkazom čo je to, že prakticky všetky zápasy boli vypredané. A potom aj to, že fanúšikovia začali chlapcom skutočne fandiť."
Sám kouč, ktorý viedol Košice aj v skupinovej fáze Ligy majstrov, nie je veľkým mužom osláv. "Dám si dnes pohár šampanského a pôjdem spať. Ja na oslavy veľmi nie som. Už sa teším, že pôjdem domov do Košíc a stretnem tam priateľov. Dúfam, že si s nimi stihnem zahrať ešte golf," dodal Kozák.
