Hoci dievčatko nevie chodiť, je to veľmi šikovná druháčka. Všetky bariéry však táto rodina statočne zdoláva aj vďaka charitatívnemu projektu Nového Času - Srdce pre deti, ktorý spravuje Nadácia Pontis.
Osud sa s touto rodinou naozaj nemaznal. Veronika sa narodila úplne bez problémov a o zdravotných problémoch sa Hirkovci dozvedeli asi až po roku... „Priebeh tehotenstva bol dobrý, aj neskôr sa všetko zdalo v poriadku. Áno, priznávam, neskôr boli aj slzy, smútok a najmä mnoho otázok bez odpovedí, no život musí ísť ďalej a nemôžeme len nariekať,“ vraví Veronikina mama, ktorá sa o dievčatko stará aj ako opatrovateľka. Teraz už veľmi dobre vie, že bez ustavičnej rehabilitácie by výrazný pokrok nikdy nedosiahli. Veronika však chodí do druhého ročníka s úplne zdravými deťmi a jej učiteľka Katarína Jeňová ju len chváli: „Je to naozaj naše slniečko, ktoré obletujú všetci spolužiaci. Robí skoro všetko, čo aj oni, veľmi dobre sa učí a má samé jednotky!“
Hoci rozpráva trocha ťažšie, jej sen je úplne jasný. „Chcela by sa naučiť chodiť. Keby sama dokázala urobiť aspoň krok, to by bol náš zázrak! Postupne však naberá silu a veľmi sa snaží,“ vraví jej otec, ktorý ju neustále povzbudzuje. Doteraz ako hlava rodiny zarábal len on, no už pár dní je bez roboty, takže Hirkovci sa musia poriadne obracať a šetriť každé euro. „Už si ani nepamätám, kedy sme boli na dovolenke, lebo tou je v podstate vždy len nevyhnutná rehabilitácia dcérky. Zatiaľ sme ich absolvovali možno už 30 a na všetky si musíme poriadne priplácať...“ hovorí pán Radoslav, ktorý si hľadá robotu, pretože teraz musia traja vyžiť len z necelých 300 eur.
Prognózy lekárov sú síce zdržanlivé, ale rodičia Veroniky veria v pokroky. „Bez rehabilitácie to určite nepôjde. Dennodenné cvičenie je však veľkým prínosom. Vďaka tomu sa už dokáže sama aj obslúžiť, najesť a čo nás veľmi teší, výborné zvláda školské učivo. Veľmi rada kreslí, bicykluje sa a veľa času trávi aj pri počítači. Je to skrátka naša šikuľka!“ usmieva sa mama, ktorá hrdinsky zvláda ťažký údel, pretože aj s manželom patria k večným optimistom. „Inak by sme ani nemohli napredovať. Nikdy sa totiž nedá zastať na polceste, ale dieťaťu vždy treba odovzdať všetko. A spoločne to určite zvládneme! Zázraky síce neexistujú, ale my veríme, že Veronike sa raz predsa len podarí postaviť na vlastné nohy!“
