Čo to pre ľudstvo znamená? Otvorili sa tak možnosti na let na túto planétu? Ako by taká misia mohla vyzerať? Svoje o tom vie astrobiologička Michaela Musilová (26) zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá mala možnosť zúčastniť sa na simulácii marťanskej misie.
Predpokladalo sa, že na planéte Mars existuje voda v podobe ľadu, no pred dvoma týždňami obletela svet správa, že sa tam nachádza aj tečúca voda. Čo podľa vás zmení tento objav?
Hlavne to otvára možnosť, že by sa voda mohla dať ťažiť z pôdy. Doteraz bol totiž veľký problém vymyslieť, ako na Mars dopraviť všetky materiály - ubytovne, zariadenie a hlavne jedlo a vodu pre posádku. Muselo by to byť veľké množstvo, ktoré by sa na jednu vesmírnu loď iba ťažko zmestilo. Keby sa dala voda ťažiť priamo z marťanskej pôdy a mohli by sa vytvoriť zásoby aj na cestu späť, uľahčilo by to vysielanie ľudských misií na Mars. A okrem iného aj prípadné pestovanie rastlín v skleníkoch.
Svedčí objav tečúcej vody na Marse o tom, že by sa tam mohla nachádzať aj nejaká forma života?
Áno, teoreticky by tam už aj teraz mohol existovať nejaký život, ktorý by dokázal túto vodu využívať. Samozrejme, nemáme to dokázané, ale fakt, že by tam už teraz mohol byť život, dáva astrobiológii veľkú nádej.
Spomínali ste, že tento objav uľahčí aj prípadné pestovanie plodín na Marse. Je to vôbec možné? Je marťanská pôda úrodná do takej miery, aby z nej niečo vyrástlo?
V rámci môjho doktorátu som skúmala, ako môžu organizmy prežiť v extrémnych podmienkach na Zemi a či by v podobných extrémnych podmienkach mohol aj na iných planétach existovať život. Zistila som, že napríklad na ľadovcoch dokážu mikróby existovať napriek tomu, že sú tam extrémne podmienky, veľmi nízke teploty a málo živín, ktorými sa môžu živiť. A na Marse je to veľmi podobné. Zistila som, že tieto mikróby si vlastne samy produkujú živiny - sú sebestačné. A vtedy mi napadlo, že by som ich mohla použiť na zúrodňovanie pôdy. Pokiaľ by v takej veľmi neúrodnej pôde, ako je na Marse, prežili, tak by si ju automaticky samy zúrodňovali. Takýmto spôsobom by sme tam teoreticky v budúcnosti mohli niečo pestovať.
Čo konkrétne by sa v takto zúrodnenej pôde na Marse dalo pestovať?
My sme skúšali pestovať na podobne neúrodnej pôde jednoduchú a nenáročnú zeleninu ako šaláty, ale lepšie by bolo vypestovať niečo zložitejšie, čo by prípadným ľuďom na Marse dokázalo dať viac živín.
Akým spôsobom by sa na Marse farmárčilo?
Sú plány, že by sa pozemské mikróby a rastlinstvo postupne zo skleníkov rozšírili po celej planéte. Takýmto spôsobom by na Marse začali byť skoro pozemské podmienky, ale to by trvalo stáročia až tisícročia.
Zmeniť typ planéty na iný a doniesť pozemské mikróby na Mars. Neublížilo by to tej planéte?
Áno, toto je konflikt záujmov, hlavne pre astrobiológiu. Ja sa ako astrobiologička snažím zistiť, či vôbec niekedy bol život na Marse, alebo či tam je teraz. Prirodzený marťanský život. No a budúce misie by tam mohli priniesť pozemské mikróby, čo by znamenalo koniec skúmania života na planéte z hľadiska astrobiológie. Keď som bola na stáži v NASA, snažili sme sa nájsť spôsob, ako čo najlepšie vyčistiť marťanské prieskumné vozidlá – rovery, od pozemských mikróbov. Ako ich sterilizovať, aby sme tam pozemský život neprenášali. Bohužiaľ, nedá sa to na sto percent. Vždy je nejaké riziko, že mikróby, ktoré prežijú sterilizáciu a aj celý let na Mars, by sa tam v nejakých priaznivých podmienkach dokázali usadiť a žiť.
Na Mars však vysielali rôzne sondy a rovery už pred desaťročiami. Myslíte si, že by sa tam následkom tohto už mohli nachádzať životaschopné pozemské mikróby?
V súčasnosti si už dávajú veľký pozor, aby sa tam prenieslo len limitované množstvo mikróbov. Prípustná hranica je pod 0,03 mikróbov na meter štvorcový, čo by mohli prežiť, ale misie v minulosti sa tak starostlivo nesledovali. Takže ktovie, čo tam už je... Veľkou iróniou je, že my tam hľadáme život, a pritom sme ho tam možno už dávno sami priniesli.
Jedna vec je potrava a druhá kyslík. Atmosféra Marsu obsahuje 95 % oxidu uhličitého a minimum kyslíka. Ako by sa tam v prípade budúceho osídľovania mohol dostať, aby tam ľudia dokázali žiť?
Na tom sa teraz pracuje. Bol by to istý spôsob recyklácie - mikróby, ktoré by tam pomáhali zúrodňovať pôdu, by mohli aj vytvárať kyslík.
Prečo sa ako potenciálna planéta na život skúma práve Mars, keď sa podmienky na prežitie tam zdajú naozaj zložité?
Preto, že je to k nám najbližšia kamenistá planéta a je potenciál, že by sa tam raz mohlo ľudstvo presunúť. Ale skúmajú sa s týmto cieľom aj iné planéty a mesiace.
Koľko trvá cesta na Mars?
Cesta na Mars trvá približne 5 - 10 mesiacov.
Stále sa hovorí o vyslaní ľudskej posádky na červenú planétu. Dokonca už sme počuli, že súkromná spoločnosť z Holandska tam chce prvých kolonizátorov vypraviť už v roku 2023. Kedy plánuje takýto krok NASA?
Cez leto som bola na medzinárodnej vesmírnej univerzite, kde sme sa stretli so šéfom NASA Charlesom Boldenom. Hovoril, že sa o to snažia a teoreticky by to bolo možné uskutočniť v 30. rokoch nášho storočia. Uvažuje sa napríklad aj o tom, že by sa najprv začal kolonizovať Mesiac a odtiaľ by sa dalo dostať k Marsu. Sú všelijaké plány, ako sa tam dostať.
Prečo najprv na Mesiac?
Lebo Mesiac je k nám pomerne blízko. Keby sa začali vysielať do vesmíru minimisie a skúšalo by sa, ako tam človek dokáže prežiť, a nebodaj by nastal nejaký problém, tak z Mesiaca sú približne o tri dni späť na Zemi. Z Marsu by to trvalo omnoho dlhšie. Taktiež sa o Mesiaci uvažuje aj z rôznych technických dôvodov. Cesta na Mars cez Mesiac by bola jednoduchšia. Hlavne ťarcha pozemskej gravitácie by sa vyriešila. Štart ťažkej naplnenej vesmírnej lode by mohol byť jednoduchší z Mesiaca ako zo Zeme. Ďalším plusom je, že možno by sa z Mesiaca dala ťažiť voda na misie ďalej do vesmíru. Mesiac má veľa výhod, no už len dostať sa aspoň tam bude nejaký čas trvať.
Čo je ďalší veľký marťanský plán do budúcna? Čo sa chystá?
Teraz sa chystajú skôr astrobiologické misie. Európska vesmírna agentúra v spolupráci s ruskou idú na červenú planétu poslať robotické vozidlo Exomars Rover, ktoré bude vyslovene hľadať život buď terajší, alebo nejaké fosílie minulého. Pretože všetky misie sa doteraz zameriavali na to, či tam kedysi boli podmienky priaznivé pre život, či tam bola voda. Už vieme, že tam kedysi boli pravdepodobne dokonca oceány, teraz sme našli tečúcu vodu. Vieme teda, že podmienky na život na Marse boli. A možno tam aj nejaký je a teraz ho ideme hľadať. A NASA má v pláne podobnú misiu.
Predstavme si, že na Marse by sa naozaj objavil život. Čo by to spôsobilo?
Podarilo by sa nám veľmi veľa zistiť o vzniku života ako takého. Či najprv vznikol tu a preniesol sa na Mars, alebo naopak, alebo je to úplne iný druh života a odkiaľ vlastne prišiel. Takýto objav by dokázal zodpovedať veľa otázok aj o ľudstve samotnom. Pretože, ak je to úplne iný život ako na Zemi, tak vieme, že sme museli vzniknúť inak a skúmalo by sa, čo to teda znamená.
Je možné, že na Marse existuje aj zložitejší život ako mikroorganizmy?
Nepredpokladá sa to. Ale jedna teória vraví, že sa život skryl do podzemia, že je v rôznych rezervoároch vody a podobne.
Myslíte si, že niekde vo vesmíre existuje život podobný ľuďom - vyspelejší druh života?
Ťažko povedať. Mikrobiálny však určite, lebo vo vesmíre je naozaj toľko galaxií, plných planét a mesiacov, že šance na takýto život sú vysoké.
Aké iné vesmírne telesá sa ešte spomínajú v súvislosti s existenciou života?
Na tento účel sú ešte zaujímavé napríklad mesiace okolo Jupitera a Saturna, ktoré majú rôzne priaznivé podmienky. Napríklad mesiac Európa, ktorý obieha Jupiter, má vrstvu ľadu v priemere asi 20 km a predpokladá sa, že sa pod ňou nachádza oceán.
Vy sama ste sa ako jediná Slovenka zúčastnili na výskumnej misii na Mars. Na púšti v americkom Utahu NASA spolu s inými agentúrami vybudovala simuláciu marťanskej základne. Ako ste sa k takémuto prestížnemu projektu dostali?
K simulovanej misii na Mars ma priviedol vlastne nápad so zúrodňovaním pôdy. Ako som už spomínala, navrhla som projekt, ako vytvoriť na Marse podmienky podobné tým na Zemi a ako začať v skleníkoch niečo pestovať. Vyhrala som súťaž v rámci celého Anglicka a v januári 2014 som sa dostala do posádky simulovanej marťanskej misie v Utahu. Povrch a podmienky tamojšej púšte sa veľmi podobajú tým na Marse. Studená červená púšť uprostred ničoho – naozaj som sa tam cítila ako na Marse.
Ako simulácia misie prebiehala?
Ako keby to bola prvá reálna misia na Mars s ľudskou posádkou. Museli sme tam ísť počas zimy, aby sme dosiahli teploty podobné marťanským. K dispozícii bola malá ubytovňa a skleník na pestovanie zeleniny a byliniek pre posádku a ešte aj malé observatórium. Mali sme presne vymedzené množstvom vody, jedla, kyslíka a elektriny a museli sme s tým prežiť necelé tri týždne. Von zo základne sme mohli chodiť iba v skafandroch a naše možnosti komunikácie „so Zemou“ boli obmedzené. V takýchto tvrdých podmienkach sme realizovali svoj výskum zameraný na možné prežitie človeka na Marse. Každý mal nejakú rolu. Ja som bola dôstojníčka skleníka (smiech)...
Ako ste to znášali? Čo psychika?
Aj to bolo predmetom štúdia – psychologické vplyvy v rámci misie. Problémom bolo, že tá ubytovňa mala osem metrov v priemere a boli sme tam siedmi plus robot. Takže naozaj to bolo natesno. Každý sme mali miniizbičku, kam sa človek ledva zmestil. Bola tam aj spoločná miestnosť, kde sme si varili, cvičili, pracovali – všetko. Hlavný problém bol, že keď sa tam vyskytol nejaký konflikt, tak sme v jeho centre boli všetci. Nedalo sa pred tým schovať.
Astronóm Pavol Rapavý: Mars nie je jediný
„Vo vesmíre však existuje viac potenciálnych planét na život ako Mars. Vesmírny teleskop Kepler je zameraný na hľadanie exoplanét (planéty mimo našej slnečnej sústavy, preto je zaužívané aj pomenovanie extrasolárne planéty). Ďalekohľad sleduje zmeny jasnosti viac ako 145 000 hviezd v súhvezdí Labuť a Lýra. Bol vypustený 7. marca 2009 a je schopný objaviť planéty s veľkosťou Zeme do vzdialenosti približne 3 000 svetelných rokov. V súčasnosti je potvrdených 1 033 extrasolárnych planét, avšak kandidátov je viac ako 4 600. Kepler objavil päť extrasolárnych planét, ktoré obiehajú materské hviezdy v tzv. obývateľnej zóne a majú veľkosť porovnateľnú so Zemou, sú len o trochu väčšie a majú pravdepodobne skalnatý, pevný povrch. Z doteraz objavených planét je tej našej asi najpodobnejšia Kepler-452b, aj keď pozorovacie údaje sa neustále spresňujú. Parameter, ktorým sa vyjadruje podobnosť so Zemou, je index ESI (Earth Similarity Index), ktorý zahŕňa údaje o polomere, hustote, povrchovej teplote a hmotnosti, bol stanovený na 0,86. Planéta Kepler-452b sa nachádza v súhvezdí Labuť a jej vzdialenosť od nás je asi 1 400 svetelných rokov.“
Kto je Michaela Musilová (25)
Študovala na University College London vo Veľkej Británii, potom sa jej podarilo získať štipendium na California Institute of Technology v USA. Svoje štúdium ukončila na Bristolskej univerzite, kde získala titul magistry astrobiológie. Michaela pracovala na prípravách marťanského rovera Curiosity, na ktorom je dokonca podpísaná. Absolvovala simulačnú misiu na Mars. Momentálne pracuje v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity, kde sa snaží založiť centrum astrobiológie.
Mars
• Mars je štvrtá planéta od Slnka.
• Rok tam trvá 687 dní.
• Dĺžka dňa je podobná ako na Zemi.
• Obiehajú ho dva mesiace.
• Priemerná teplota je tam -56 stupňov Celzia.
• Je o polovicu menší ako Zem.
• Po povrchu sa pohybujú dva roboty Opportunity a Curiosity.
• Západ slnka na Marse je sfarbený domodra.
• Vzdialenosť od Zeme kolíše v priebehu obehu v rozmedzí od 55 miliónov do 400 miliónov kilometrov.
Kepplerov teleskop hľadá dvojičky zeme
Kepler-452b
objavená 23. júla 2015
Planéta má podobnú veľkosť ako naša Zem, ba dokonca obieha okolo našej solárnej dvojičky. Ešte nikdy sme neboli tak blízko k nájdeniu takej planéty podobnej Zemi, ako je objav Keplera-452b.
Hľadanie ďalšej Zeme
Pri hľadaní dvojičky našej planéty musí potenciálna exoplanéta spĺňať niekoľko podmienok. Musí byť podobná veľkosti našej Zeme, aby bolo viac pravdepodobné, že má skalnatý povrch. Mala by mať stabilnú hviezdu podobnú nášmu Slnku, vyžarujúcu podobné množstvo radiácie. Potenciálna dvojička by mala byť vzdialená od svojej materskej hviezdy približne tak ako Zem od Slnka, aby mala podobnú teplotu ako Zem. Kepler-452b je o niečo väčší ako Zem, obieha hviezdu približne rovnakej veľkosti ako naše Slnko a čas obehu má iba o 20 dní dlhší, ako je náš.
Vedeli ste?
- Hviezda Kepler-452 má 6 biliónov rokov a je o 1,5 bilióna rokov staršia ako Slnko. Planéta Kepler-452b by mohla byť sesternica Zeme.
- Misia teleskopu Kepler sa skončila v r. 2013. Dostal však druhú šancu a momentálne hľadá planéty okolo menších hviezd s názvom Misie K2.
- Keďže Kepler-452b je o 60 % väčší ako Zem, považujú ho za Super-Zem. Vedci veria, že je viac ako 50% šanca, že má skalnatý povrch.
