Milanovi pred päťdesiatkou vyoperovali z chrbta hrčku: Netušil, aký ťažký boj ho čaká!

Šokujúca správa od lekárov! Aj tak sa dá opísať začiatok ťažkého boja s rakovinou, na ktorý sa podujal Milan Putera (52) z Trnavy.

Z rutinného chirurgického odstránenia hrčky na chrbte sa totiž vyšetrením odhalil Grawitzov tumor na obličke. Aktívny športovec zo západného Slovenska tak úplne zmenil svoj doterajší život. Jeho odhodlanie, optimizmus a neutíchajúca podpora rodiny a kamarátov však priniesli úžasné výsledky. Náročná liečba zabrala a momentálne sa teší zo zdravia, hoci musí denne užívať lieky.

Milan Putera (52) z Trnavy je vášnivý športovec, dobrý manžel a otec. Jedného dňa mu však bežná operácia doslova zmenila život. „Na chrbte sa mi spravila nejaká guľôčka. Keďže mi zavadzala, dal som si ju odstrániť,“ začal s rozprávaním Trnavčan. Odobratý materiál poslali na histológiu, o pár týždňov dostal šokujúcu správu od lekárov. Rakovina obličky alebo tiež Grawitzov tumor. V máji preto operovali, keď mu odstránili napadnutú obličku. „V Trnavskej nemocnici som preležal vyše mesiaca. K tomu všetkému ma ešte zasiahol zápal pľúc,“ zaspomínal teraz už zdravý Milan.

Pri Milanovi však stála v ťažkých chvíľach celá rodina, a tak sa s jej podporou podujal na liečenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Hoci bol od rodiny vzdialený, vedel, že svoj boj nevzdá. „V auguste som nastúpil do hlavného mesta na imunoterapiu. Bolo to nepríjemné, najmä tie injekcie, ktoré som si musel pichať priamo do brucha,“ vracia sa k ťažkému obdobiu Milan. Po prvom vyšetrení cétečkom mal však prvýkrát dôvod na úsmev.

„Zistili, že liek zabral. Odvtedy ho užívam a hoci má veľa vedľajších účinkov, dá sa s tým žiť,“ vysvetlil bojovník z Trnavy. Neskôr mu zmizli metastázy z pankreasu aj z pľúc. Keď sa v spomienkach vracia o pár rokov späť, napadá mu: „Keď mi prvýkrát lekár povedal, že mám rakovinu, tak som to nejako nevnímal. Až neskôr som si uvedomil aká dlhá cesta k vyliečeniu ma čaká.“ Zákerným ochorením sa ale nedal zložiť na kolená.

Celé leto prejazdil na bicykli, a keď napadol prvý sneh, navoskoval lyže a strávil zimu na horách. „Mám 52 rokov a chce sa mi ešte žiť. Chcel by som odkázal ľuďom s touto diagnózou, aby nemysleli na chorobu a žili,“ odkázal čitateľom. A čo mu najviac pomohlo v ťažkých chvíľach? „Obrovské poďakovanie patrí mojej rodine, kamarátom a hlavne manželke. Za to, ako sa o mňa starali počas mojej choroby, im patrí najväčšie a úprimné ĎAKUJEM,“ uzavrel.