Základným predpokladom pre praktického hubára je vedieť spoľahlivo rozlíšiť jedlé, nejedlé a jedovaté huby. Tvrdí to popredný slovenský odborník v oblasti fytopatológie a mykológie Anton Janitor. Hubárske výstavy sú podľa neho najlepšou formou, ako sa to naučiť. Tam totiž ľudia vidia celú tú rozmanitosť, farebnú i tvarovú pestrosť plodníc, už však presne určených a zaradených podľa druhu a vhodnosti na konzumáciu.
Takých húb, ktoré môžu po konzumácii spôsobiť smrť, je len niekoľko desiatok druhov. Okrem toho niektoré už svojím vzhľadom nelákajú na zber. Napríklad taký pavučinovec plyšový, ktorý obsahuje toxíny rozrušujúce tkanivo obličiek. Otrava sa prejaví niekedy až tri týždne po konzumácii. Málokto si ho však vloží do košíka. Jednoznačne však hubári musia poznať základné znaky muchotrávok - zelenej, končistej a bielej, pretože majú na svedomí mnoho životov. Málo skúsení hubári si ich totiž môžu pomýliť s niektorými jedlými druhmi.
Hubárske atlasy sú na spoznávanie húb najdôležitejšou formou. Mykológovia však upozorňujú, že na určenie húb nepostačuje iba porovnávanie s fotografiou v knihe. Plodnice húb, aj toho istého druhu, sa čiastočne odlišujú farebným odtieňom, niekedy aj tvarom, podľa toho, kde rastú. Dôležité je dôsledne si prečítať aj popis huby, kde sa uvádzajú všetky znaky aj varianty, podľa ktorých sa dá huba rozoznať. Napriek tomu len tí najskúsenejší mykológovia dokážu spoľahlivo určiť len okolo 500 – 600 druhov. Vo väčšine prípadov sa to dá určiť len pomocou mikroskopu.
„Vďaka vhodným klimatickým podmienkam odhadom u nás rastie päť- až šesťtisíc druhov húb. Je to obrovské bohatstvo, pretože huby sú doteraz najmenej preskúmané, napríklad v porovnaní s rastlinami. Nie je to len z kulinárskeho hľadiska, ale aj z medicínskeho. Je známe, že niektoré druhy húb obsahujú protirakovinové látky alebo podporujúce imunitný systém človeka. To si však vyžaduje ich ďalšie skúmanie,“ vysvetľuje Janitor. Zdôrazňuje aj obrovský význam húb pre udržiavanie rovnováhy v prírode.
Skúsený hubár a amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze tvrdí, že hoci má ako iní radosť, ak huby rastú vo veľkom a rýchlo nazbiera plný košík, ale najradšej má takú vychádzku, keď rastie veľa druhov. Zbiera totiž mnohé jedlé huby, ktoré iní podceňujú a nezbierajú. Takže veľmi zriedka odchádza z lesa s prázdnym košíkom. Presvedčil už veľa svojich priateľov, aby nenechávali v lese niektoré chutné huby, ktoré rastú vtedy, keď je málo dubákov, kozákov alebo masliakov. Pritom hubová polievka či praženica je najchutnejšia, ak je v nej najmenej desať druhov jedlých húb. Preto učí, ako bezpečne rozoznať chrumkavé a veľmi chutné plávky, lieviky trúbkovité, na dreve rastúci a v mladosti lahodný sírovec obyčajný alebo pod borovicami voňavú kučierku veľkú. Že sa tiež oplatí ochutnať vejárovec obrovský alebo koralovec bukový či sliziak mazľavý.
Pritom upozorňuje svoje okolie aj na výskyt jedovatých muchotrávok. Neraz náročky prinesie v košíku pekný exemplár muchotrávky zelenej a čaká, či ho niekto upozorní, že tam má smrteľne jedovatú hubu. Nie vždy si to niekto všimne.
