Ich súčasťou sú kroky na urýchlenie azylových a deportačných postupov, uľahčenie výstavby ubytovní pre žiadateľov o azyl a zníženie finančných stimulov pre ekonomických migrantov.
Nemecko očakáva v tomto roku príchod rekordného počtu viac ako 800.000 žiadateľov o azyl, čo je zďaleka najviac spomedzi všetkých štátov Európskej únie. Nová legislatíva má Berlínu pomôcť lepšie zvládnuť tento bezprecedentný počet migrantov a zastaviť ich príliv, napísala agentúra Reuters. Balík opatrení obsahuje okrem iného rozšírený zoznam krajín považovaných za bezpečné, čo v praxi znamená, že ich občania nebudú mať vo všeobecnosti nárok na štatút azylanta. Do aktualizovaného zoznamu Berlín zahrnul štáty ako Kosovo, Albánsko a Čierna Hora; v tejto kategórii sa okrem nich už nachádzali Srbsko, Macedónsko a Bosna.
Cieľom zrýchlenia azylových a rozhodovacích postupov v prípade migrantov z juhovýchodnej Európy je snaha zamerať sa predovšetkým na utečencov z vojnou zmietaných krajín ako sú Sýria, Irak či Afganistan. Zákonodarcovia koalície kancelárky Angely Merkelovej odhlasovali ďalej návrh na predĺženie obdobia, počas ktorého musia žiadatelia o azyl čakať v prijímacích strediskách, pokým nebude ich žiadosť o poskytnutie prístrešia prijatá alebo zamietnutá. Táto lehota bola predĺžená zo súčasných troch na šesť mesiacov. Počas tohto obdobia majú žiadatelia o azyl vo všeobecnosti nárok na nižšie dávky. Zákon ďalej ponúka možnosť vyplácať ľuďom v prijímacích centrách dávky aj v inej forme ako finančnej.
Nemecké úrady potrebujú na spracovanie žiadosti o azyl v súčasnosti zhruba päť mesiacov. Toto obdobie sa však mení v závislosti od jednotlivých prípadov a mnohí utečenci čakajú omnoho dlhšie. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie Amnesty International (AI) a Pro Asyl dnes prijaté opatrenia kritizovali s tým, že nová právna úprava kladie príliš veľký dôraz na zastrašovanie a vylúčenie.
