Takéto nelichotivé vysvedčenie vystavila našim voleným zástupcom česká mimovládna ištitúcia THink-Tank Evropské hodnoty. Medzi najväčšími absentérmi zo všetkých 764 poslancov s účasťou pod 20 percent sme našli aj nášho zástupcu Richarda Sulíka (47). Prečo naši europoslanci kašlú na svoju prácu napriek tomu, že sú za ňu kráľovsky platení?
Šok pre voličov. Hoci o európske dianie sa podľa výsledkov posledných eurovolieb zaujíma len asi 13 percent Slovákov, toto asi nečakal nikto. Spomedzi 29 štátov sme sa v podiele na rokovaniach výborov a podvýborov európskeho parlamentu umiestnili štvrtí od konca. Za nami skončili už len Bulharsko, Rumunsko a Litva. Práca vo výboroch pritom podľa českej mimovládky predstavuje hlavnú pracovnú náplň poslancov z legislatívneho uhla pohľadu. „Okrem toho vypracovávajú rôzne správy a návrhy, prerokúvajú návrhy Európskej komisie a rady, takže ide naozaj o dôležitú zložku ich práce,“ hovorí Jakub Janda, zástupca spoločnosti, ktorá prieskum robila.
Prečo sa teda slovenskí europoslanci nechali zahanbiť a obsadili posledné priečky? Monika Flašíková Beňová týmto číslam neverí. Účasť Slovákov na hlasovaniach je vraj príkladná. Na otázku, koho by označila za najväčšieho absentéra, odpovedala jednoznačne: „Keď sa tak pozerám po parlamente po svojich kolegoch a podľa toho, čo mi hovoria aj ľudia z výborov, je to pán Sulík.“ Toho za jedného z najväčších absentérov označila aj spomínaná štúdia. Na rokovaniach výborov a podvýborov neprekročil podľa tejto štúdie ani 12 percent účasti.
Ako sa obhajuje europoslanec?
Pre predsedu SaS sú podľa jeho vlastných slov podstatné účasti na hlasovaniach a to si vraj stráži. Pre Nový Čas povedal, že v prípade ostatných účastí je to poslabšie. „Podľa mňa je to štatistika o tom, kto ako naháňa diéty, aj keď nemáte na pracovný deň program, podpíšete sa v takej miestnosti a dostanete 304 eur, ja to nerobím,“ dodáva Sulík, ktorý sa ocitol medzi najväčšími európskymi absentérmi. S dochádzkou mal však problém aj v našom parlamente. Na rozdiel od našej Národnej rady svoju neúčasť v Európskom parlamente nikomu zdôvodňovať nemusí. „Tam to tak nefunguje, nikomu sa neospravedlňujete, proste tam nie ste,“ dodal Sulík. Politológ však hovorí o európskej hanbe. „Zrejme je to odrazom aj nízkej účasti v posledných eurovoľbách. Zvlášť, keď berú pomerne veľké platy a požívajú nesmierne množstvo výhod. Zvolení kandidáti zrejme vnímajú svoje pôsobenie v Bruseli ako nutné zlo. Svojich voličov tým však nabádajú, aby k eurovoľbám pristupovali ako k nepotrebným,“ tvrdí Ján Baránek.
Mesačné príjmy europoslanca
- plat v čistom 6 200 €
- diéty 6 688 € (304 €/deň)
- paušály na nájom, telefón, počítač 4299 €
- paušál na prac. cesty mimo domu 354 €
Spolu: 17 541 €
Škandály europoslancov
Čecha M. Ransdorfa prichytil v roku 2013 novinár, ako sa v europarlamente ráno o 7.00 podpisuje na prezenčnú listinu a priamo od nej sa ponáhľa domov. Dôvod príchodu do budovy europarlamentu bol, aby sa podpísal na prezenčku a dostal tak dennú diétu 304 eur.
Prvý deň slovenský europoslanec Branislav Škripek bojkotoval hymnu Európskej únie. Počas Beethovenovej Ódy na radosť sedel, a dokonca ho kamery zachytili, ako sa baví s kolegami.
Rumunský europoslanec Adrian Severin, rakúsky Ernst Strasser a slovinský Zoran Thaler v roku 2011 čelili obvineniam z korupcie. Novinári ich oslovili ako fiktívna lobistická skupina a ponúkali 100-tisíc eur za zmenu legislatívy.
Poľskému pravicovému europoslancovi Januszovi Korwinovi-Mikkemu sa v lete nepáčil návrh na jednotný cestovný lístok v EÚ. Svoj nesúhlas dal najavo nanajvýš nevhodným spôsobom. Svoj prejav zakončil vetou z čias hitlerovského Nemecka: „Ein Reich, ein Volk, ein Ticket!“ čiže „Jedna ríša, jeden ľud, jeden lístok!“ K tomu pripojil známe nacistické gesto so zdvihnutou pravou rukou.
Maďarský generálny prokurátor požiadal v októbri predsedu Európskeho parlamentu, aby zbavil europoslanca Bélu Kovácsa imunity pre podozrenie, že tento člen Jobbiku vykonával špionáž v inštitúciách EÚ v prospech Ruskej federácie.
Nemeckí televízni reportéri odobrali vzorky zo 46 miest v budove Európskeho parlamentu vrátane toaliet a následne ich podrobili laboratórnym testom. Stopy kokaínu boli zistené v prípade 41 zo 46 odobraných vzoriek.
