S novou moderátorkou videospravodajstva Nového Času Mariannou Ďurianovou (38) sme sa rozprávali o abstinenčných príznakoch televíznej tváre bez kamier, konci jej hereckej kariéry aj ranných pretekoch so synom.
Ľudia na vás boli dlhé roky zvyknutí z Televíznych novín Markízy. Budete vo videospravodajstve Nového Času iná?
Myslím si, že určite. Minimálne v tom, že odkedy som mama, tak sa cítim iná a asi aj som. Mnohé veci inak vnímam, celkovo sa mi zmenili priority. To je jedna vec a ďalšia je tá, že som staršia. (smiech) Aj to sa asi v tej zmene odzrkadlí. No verím, že minimálne profesionalita, ktorú som mala v tom mojom doterajšom pôsobení, tá iná nebude. A ak, tak lepšia. (smiech)
Chvíľu to vyzeralo, že televíznu jednotku vymeníte za dvojku, no nakoniec ste sa opäť rozhodli pre najsilnejších na trhu – aj keď vo sfére printu a webu. Zohralo aj toto nejakú úlohu pri vašom rozhodovaní?
Priznám sa, že toto som príliš neriešila. Pre mňa je zaujímavé, že ide o internetovú televíziu, takže to bude nová skúsenosť. Teším sa, že ju môžem získať práve v takom veľkom vydavateľstve, ako je Ringier Axel Springer, čo je záruka toho, že to bude fungovať. Toto bolo určite pre mňa motiváciou a tiež to, že budem robiť prácu, ktorá ma baví a ktorú azda robiť viem.
Medzičasom sa však v médiách objavili správy, že by ste mali posilniť novovznikajúcu internetovú televíziu Pavla Ruska, ktorý vás svojho času priviedol do Markízy.
Nie je to pravda. Ja som sa s pánom Ruskom vôbec na niečom takomto nedohadovala a ani neviem o tom, že by nejakú internetovú televíziu mal.
Ako vyzerajú abstinenčné príznaky u človeka, ktorý bol dlhé roky zvyknutý na kameru, a potom ho dlho nič nesníma?
Ja som žiadne nepociťovala, lebo som na to nemala čas. Naozaj som sa tri roky naplno venovala svojmu dieťaťu, 24-hodín denne. Mala som tú najkrajšiu prácu na celom svete. No s kamerou som pracovala aj počas toho obdobia, hoci na druhej strane – malého stále natáčam. Mám toľko materiálu, že mu z toho asi urobím nejaký celovečerný film. (smiech)
Ostala vám profesionálna deformácia – sledovali ste posledné roky kritickým okom správy?
Poviem pravdu, že dni som prispôsobovala biorytmu svojho syna a nemala som čas na to, aby som od siedmej do ôsmej sedela pred televíznou obrazovkou. Vždy som si však nejakú časť správ pozrela, aby som vedela, čo sa deje, a nestratila rozhľad.
Otázka pravdy – na ktorej stanici?
(smiech) Keďže som sa všetko potrebovala dozvedieť rýchlo, tak som prepínala. Hoci – áno, ten zvyk tam je –, hneď ako zapnem televíziu, tak sa mi tam objaví Markíza.
Ostali ste v kontakte s niekým z bývalých kolegov?
Áno, s Jankou Hospodárovou, sem-tam si zavoláme s Jarom Zápalom. A v intenzívnom kontakte som so starými markizákmi ako Rasťo Žitný, Pali Bruchala, Jarko Buček, Erika Kresťanková.
Nejaký čas bolo otázne, či sa do televízie, respektíve k spravodajstvu vrátite. Mali ste či máte plán – čo iné robiť? Vstupuje opäť do hry psychológia, ktorú ste vyštudovali?
Určite mi táto myšlienka v hlave opäť svitla. Psychológia u mňa nikdy nebude pasé, je to moja srdcovka. Nedá sa tomu však venovať len tak okrajovo. Teda aspoň ja, keď niečo robím, tak je to na 100 %. Ak by som sa už nevrátila do médií, určite by prišla na rad psychológia.
V akej forme?
Tých možností je mnoho. Napríklad manažovať centrum psychologických služieb alebo sa priamo venovať poradenstvu. S terapiou by to bolo asi zložitejšie, lebo tam je potrebná dlhoročná prax, a tú zatiaľ nemám.
Občas ste v niektorých šou programoch ukázali, že ste typ na bláznivé veci. Nie je vám v tomto svetle ľúto, že ste vždy čítali len suchopárne správy a potláčali svoje skutočné ja?
(smiech) Myslím si, že mám v sebe rôzne polohy a vždy adekvátne k situácii sa zo mňa vyderie na povrch tá, ktorá sa hodí. Takže keď robím správy, som vážnejšia, ako keď skáčem z lietadla. Nepotláčam v sebe žiadnu časť svojho ja, iba vždy pracujem s tou, ktorá je v danej situácii vhodná. Navyše správy ma bavia a myslím si, že do toho formátu tak nejako patrím.
Svojho času ste hrali v divadle. Toto je už iba minulosť?
Áno. Fungovala som len v rámci divadla Meteorit. Ešte na začiatku tehotenstva som odohrala zopár predstavení, potom som skončila. V hre Snehová kráľovná som totiž aj lietala, takže to už potom pre mňa bolo náročné. No divadlo mi dalo neskutočne obohacujúcu skúsenosť, bolo to nádherné obdobie. Som vďačná, že som to mohla zažiť. Stále chodím do divadla veľmi rada ako divák, no predstavenie vnímam už trochu inak. Vidím za tým drinu hercov, uvedomujem si rôzne úsmevné momenty – keď sa nejaká replika nepodarí, keď počuť šepkárku, viem, kedy si zaimprovizovali... Aj nášho syna vedieme k tomu, aby mal tento druh umenia rád, a zatiaľ sa nám to úspešne darí.
Takže po konkurzoch už nebeháte.
Nie, ani som po nich nikdy nechodila. Vždy ma oslovili na konkrétnu rolu.
Váš syn Romanko pred časom oslávil tri roky. Je už škôlkar?
Áno a veľmi sa mu tam páči. Dala som si záležať na výbere škôlky, pretože je dôležité, aby sa dieťa v novom kolektíve cítilo dobre. Našla som škôlku, kde sú fantastické učiteľky, deti ich majú rady, a to je dôkaz, že to robia srdcom. Určite pomohlo aj to, že som sa malému tri roky intenzívne venovala. Je to vyrovnaný človiečik, a tak sa aj ľahšie zaradil do kolektívu.
Takže žiadne vyplakávanie ráno?
Nehovorím, že nikdy neplakal, to by bolo divné. No nehádzal sa o zem a nikdy nejako veľmi neprotestoval.
Čo ho v tomto období najviac zaujíma?
Je veľmi pohybovo nadaný, stále behá, nie je v pokoji ani sekundu zo dňa. Skúša všetky možné športy. Chodí na gymnastiku, rád hrá futbal, najnovšie povedal, že bude golfista, hokejista a tenista, ale úplne najviac chce byť „spjevák“. (smiech) Neviem, kde to zobral, lebo doma nespieva. No on je hlavne súťaživý – aj ráno, keď ideme do škôlky, tak nás najskôr odštartuje: „Mama, jeden, dva, tri, go!“ A utekáme k autu a on, samozrejme, musí vyhrať.
Zostane jedináčik?
(smiech) Keby som na túto otázku vedela odpovedať, tak nerobím moderátorku, ale veštkyňu.
Tak ešte jedna z vešteckej kategórie: vydávať sa nebudete?
Nie je to témou dňa. Nie je to však ani vylúčené. Uvidíme, čo život prinesie.
Čo vlastne váš partner hovorí na to, že budete tvárou nášho spravodajstva? Zrejme ste to spolu konzultovali.
Áno, samozrejme, keďže to ovplyvní fungovanie našej rodiny. Podporuje ma v tom, že budem robiť to, čo ma baví. No na druhej strane sme sa doma pobavili, že ako život zamiešal karty – keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem pracovať pre Ringier, dosť by som sa zasmiala. Takto to však vyšlo a verím, že z toho bude pekná spolupráca.
