Klub poslancov Bratislava Inak chce totiž riešiť zápchy v hlavnom meste a okrem bus pruhov či čistejšej mestskej hromadnej dopravy (MHD) ľudí do vozidiel prilákať aj bezplatným cestovaním električkami. Mesto by tak muselo podľa ich výpočtov vykryť stratu vo výške 10,5 milióna eur ročne. Klub chce zaviesť cestovanie bezplatne čím skôr, mohlo by to byť vraj už budúci rok.
"Začali sme prepočítavať to, čo by sa stalo, ak by sme električku pustili zadarmo. Zadarmo znamená pre ľudí s trvalým pobytom v Bratislave a pre ľudí, ktorí prichádzajú napríklad zo Senca a sú ochotní nechať svoje auto na záchytnom parkovisku," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii šéfka poslaneckého klubu Bratislava Inak Katarína Augustinič.
Tržby, ktoré z cestovania električkou mesto má, sa dajú podľa nej vykryť preferenciou verejnej dopravy a výnosmi z chystanej celomestskej parkovacej politiky.
"Suma 10,5 milióna eur nie je až taká vysoká, keď si povieme, že len preferenciou MHD vieme ušetriť okolo päť miliónov eur ročne a výnos bude určite aj z parkovacej politiky," podotkla Augustinič s tým, že klub rovnako navrhuje otvoriť koncept úplne bezplatnej MHD. "A prečo na začiatok električka? Lebo je bezkolízna, najekologickejšia a môže byť najrýchlejšia, keďže má vlastnú dráhu, po ktorej ide," dodala šéfka klubu. Podiel cestujúcich vo verejnej doprave od roku 1990 klesol z 80 na 50 percent. Späť do MHD chce ľudí klub pritiahnuť aj ďalšími opatreniami. "Kedy prestúpim z auta do MHD? Keď tam bude nielen lacnejšie, ale aj keď vozový park bude nový, keď tam bude klíma, čisto a rýchlejšie sa dostanem z miesta A do miesta B," uviedla Augustinič. Klub chce preto na cestách v meste zaviesť napríklad ďalšie bus pruhy. Augustinič hovorí o uliciach Gagarinova, Lamačská cesta, Popradská a Štefánikova. Na Štefánikovej už mesto počas jedného z Európskych týždňov mobility bus pruh testovalo, no nie veľmi úspešne. "Možno to ale bolo preto, že tieto pokusy boli naplánované ad hoc a nedotiahnuté do konca. Potrebujeme, aby boli navrhnuté koncepčne a nekolabovala nám doprava," podotkla šéfka klubu.
Bratislava Inak tiež hovorí o preferencii električiek na križovatkách, o väčšej čistote vo vozidlách a ľuďoch bez domova, ktorí sa často v MHD iba tak prevážajú, lebo im je zima alebo si tam pospia. "Máme len veľmi málo pák na to, ako ich z tej dopravy dostať preč. Chceme to však začať riešiť v spolupráci s tretím sektorom," podotkla Augustinič.
Medzi opatreniami sa spomína aj lepšia nadväznosť medzi železnicou, autobusmi a električkami, celomestské parkovacie pravidlá či dôsledná kontrola dodržiavania predpisov. Klub podotýka, že dopravná špička totiž stále trvá čoraz dlhšie a rozširuje sa aj na úseky ciest, na ktorých doteraz problémy neboli. Meškanie MHD pritom dopravný podnik podľa klubu stojí ročne 10 až 12 miliónov eur.
"Zápchy sa vytvárajú najmä preto, že do mesta prichádza denne do 120 000 vozidiel," vysvetľuje Michal Feik, bývalý poradca primátora a člen rovnomennej občianskej iniciatívy Bratislava Inak. "Vďaka ilegálnemu parkovaniu vytvárame ponuku pre autá, a preto sa v uliciach nachádza niekoľkonásobne viac áut, ako je kapacita ciest," vysvetlil.
Bratislava má tiež viac áut ako mnohé európske metropoly, tvrdí ďalej klub poslancov, a v prepočte na 1000 obyvateľov vlastní auto v Paríži 234 ľudí, vo Viedni 389, no v našom hlavnom meste je to až 540. "Mali by sme preto podporiť to, aby jedno auto zdieľalo viacero ľudí. Chceli by sme preto na národnej úrovni iniciovať, aby bus pruhy mohli využívať aj autá, kde sedia traja a viacerí ľudia," uviedla poslankyňa Soňa Svoreňová z klubu Bratislava Inak.
Návrh opatrení proti kolapsu dopravy chcú poslanci za klub predložiť na novembrové rokovanie mestského zastupiteľstva.
