Na ME 1976, kde Československo zvíťazilo vo finále nad Nemeckom, bol pilierom obrany. Dodnes sa hovorí, že Ondrušova sláva by nikdy nedorástla do takej veľkosti, nebyť jeho. „Jediná vec, ktorá ma v mojej kariére mrzí, že som si tam nezahral s mojím bratom Janom. Boli by sme rarita, prvé dvojičky, ktoré by nastúpili na takomto veľkom podujatí.“
Ako ekonóm mal prepočítané a dodnes si presne pamätá prémie na ME ’76. „Mali sme sľúbených 1 000 – 4 000 korún za štvrté miesto, 6 000 za tretie, 8 000 za druhé miesto a 10 000 za prvé. Tých 8 000 sme mali istých už pred finále, takže o prvenstvo sme vlastne hrali za dve tisícky – v prerátaní 66,4 €. Nakoniec však vtedajší šéf telovýchovy Antonín Himl vybavil, že sme dostali ešte 6 000 korún."
BEZ BRATA?
Podľa Jozefa Čapkoviča v lige bezkonkurenčne kraľoval v tom čase slovanistický útok: Masný – Švehlík – Čapkovič. „Jana však z nominácie vyradili, pretože tam boli tlaky z českej strany, že sedem Slovákov v mužstve stačí. Priznám sa, bol som aj naštvaný na trénera Vengloša. že to vtedy nedokázal presadiť. Jano mal dvadsať štartov v reprezentácii a ja šestnásť, ale nikdy sme si spolu nezahrali!“ Starší z futbalových dvojičiek si užíva dôchodok.
„S futbalom som skončil, keď som mal 29. Mal som problémy so slabinami a zaklincoval to zákrok Jordana v kvalifikačnom zápase na MS 1978 so Škótskom. Udrel ma lakťom do hlavy, zlomil mi kosť nad spánkom. Tiekla mi krv z nosa aj z úst. Aj lekári boli šťastní, že som sa z toho dostal bez následkov,“ spomína na nepríjemnú chvíľu vo svojej kariére.
POSTARALI SA O NEHO
Pred sebou mal celý život, absolvoval síce vysokú školu ekonomickú, ale nemal diplom. Pomohol mu Ján Kuš, riaditeľ Elektroodbytu, ktorý mu dal prácu. Robil vedúceho prevádzky, a tak mohli s dvoma deťmi prežiť. Neskôr pracoval na Inšpektoráte bezpečnosti práce ako šéf ekonomického oddelenia a od roku 1995 ako riaditeľ až do dôchodku.
MAYER TO ZATIAHOL
Stále je však prepojený s futbalom. Istý čas robil delegáta na Slovenskom futbalovom zväze, teraz väčšinou o ňom rozpráva. „Keď sme získali európsky titul, sadli sme si v Belehrade spolu do baru a za odmenu postavili pred každého z nás jedno plzenské pivo. Peniaze sme veľmi nemali, tak brankár Nemcov Sepp Mayer položil na pult 500 mariek a vyhlásil, nech za to pohostia tých Čechov. Priznám sa, prvý raz som sa nepriznal, že som Slovák,“ smeje sa s odstupom času.
