Kedysi bolo Československo svetovou veľmocou v chove angorských králikov, dnes sa u nás nájde sotva pár chovateľov. Jedným z mála, ktorí sa snažia tradičné plemeno uchovať, je Peter Bajza (56) z Beluše (okr. Púchov).
„Československo bolo v 60. rokoch minulého storočia špičkou v produkcii angorskej vlny. Niektorí chovatelia vtedy mali aj 100 kusov. Dnes viem už iba o troch ľuďoch na Slovensku, čo angoru odchovávajú. Pre nás je to už iba koníček,“ vysvetľuje chovateľ a pobáda nás, aby sme si bieleho huňatého králika pohladili. Zabárame teda prsty do hustej srsti milého zvieratka a spoznávame jej kvalitu. Na dotyk je veľmi príjemná a neuveriteľne hebká. Dokonca z nej cítime teplo. Už chápeme, prečo sa oblečenie z pravej angorskej vlny tak cení.
Strihacia rutina
Srsť angory sa strihá približne každé štyri mesiace a musí byť dlhá 3 až 5 cm. Chovateľ Bajza na to nepotrebuje žiadne špeciálne nástroje. „Strihám to sám obyčajnými nožnicami. Je to robota pre vraha (smiech). Ostrihať jedného králika mi trvá aj dve hodiny. Aby bola srsť pekná, treba ich dva týždne pred strihaním prečesať,“ hovorí chovateľ.
Aj keď to už nerobí pre zisk, králiky strihať musí. Keby ich neostrihal, uhynuli by. V dlhej srsti sa necítia dobre, postupne by prestali žrať a piť.
Čína kazí kšeft
Kilo angorskej vlny sa vykupuje za približne 10 eur, Bajza však ostrihanú srsť neodovzdáva po každom strihaní, väčšinou ju odloží do papierového vreca.
„Odovzdávam ju výkupcovi raz za rok, niekedy až raz za tri roky. Podľa toho, či je vlastne o srsť záujem. Dnes je problém zohnať výkupcu, pretože naša európska vlna je v porovnaní s čínskou o dosť drahšia,“ vysvetľuje chovateľ. Čína pokrýva väčšinu svetovej produkcie, až 3 000 ton ročne. „Hlavne preto angorské králiky zo slovenských dvorov už takmer vymizli. Nikoho nezaujíma kvalita vlny, ale cena,“ povzdychne si chovateľ a pohladí svojho králika.
Oči ako angorák
Angory sa chovajú v rôznych farbách, u nás je najznámejšia biela s červenými očami, podľa ktorej vzniklo aj známe prirovnanie „oči ako angorák“. Vo svete nájdeme však aj čiernu, zlatistú či sivú angoru, a dokonca aj modrooké druhy.
Najväčšmi cenená je práve biela vlna. Tá sa potom vo fabrikách farbí na potrebný odtieň.
Kvalitná a teplá
Angorská vlna nie je iba kvalitná a veľmi jemná, ale je známa aj pre svoje zdravotné účinky. „Je vynikajúca hlavne pre reumatikov. Vyrába sa z nej spodná bielizeň, ktorá má vynikajúcu výhrevnosť. Aj preto je drahšia ako ovčia vlna,“ vysvetľuje chovateľ. Na jeden teplý sveter by ste potrebovali približne 500 gramov angorskej vlny a z jedného králika by sa za rok dali uštrikovať takmer dva kvalitné svetre.
• Angorská vlna je elektrostatická, obmedzuje potenie a stimuluje krvný obeh
• Oblečenie z nej sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti zime
• Je jemnejšia ako kašmírová vlna
• Produkcia srsti v prepočte na kilogram živej hmotnosti je 4-krát vyššia ako u oviec
• Srsť má 10-násobne lepšie tepelné vlastnosti ako ovčia vlna a je aj 4-násobne ľahšia
• Z 1 kg ovčej vlny sa získa 30 m dlhé vlákno, z angory je to až 180 m
• Cena za 10-gramové klbko 100 % angorskej vlny sa pohybuje okolo 5 eur
Rýchle fakty
Dožíva sa: do 10 rokov
Hmotnosť: 3 - 4,5 kg
Vlna: Ročne dá jeden kus 700 - 1 000 g vlny
Mláďatá: Rodí sa 6 - 8 mladých, ak prežijú všetky, je to úspech
Cena za mláďa: 15 - 20 eur
Zaujímavosť: Za jeden deň narastie srsť o 0,7 mm
