Po tom, ako ju pustili zo psychiatrie, rozhodla sa prehovoriť pre Nový Čas. Životom ťažko skúšaná žena, ktorá zasvätila 24 rokov starostlivosti o syna, tvrdí, že jej manžel Jozef nebol oporou, akú by si predstavovala. Až po tom, ako skončil vo väzbe, prezradila najbližším, že sa k nej správal násilne. Čo odkazuje manželovi, ktorý ju pripravil o milované dieťa?
Prípad nebohého Dominika († 24), ktorý trpel od ôsmeho mesiaca života detskou mozgovou obrnou a pri živote ho držal dýchací prístroj, na Slovensku opäť rozpútal búrlivé diskusie o eutanázii. Chlapcov život totiž podľa polície ukončil vlastný otec tak, že mu odpojil vzduchovú ventiláciu. Dominikova mama bola v tom čase v nemocnici na psychiatrii, pretože sa zrútila. Susedia si mysleli, že sa už o chlapca nezvládala starať. Žena, ktorá dostáva v živote jednu ranu za druhou, sa však rozhodla prezradiť, aká je pravda.
„Nehospitalizovali ma preto, lebo som už nezvládala starostlivosť o Dominika. V nemocnici som sa ocitla kvôli zložitým rodinným pomerom. Manžel sa ku mne správal veľmi zle,“ vraví žena, ktorá má neustále slzy na krajíčku. „Absolvoval protialkoholické liečenie, ale aj v čase, keď nepil, to s ním bolo na nevydržanie. V poslednom čase sa to navyše zhoršilo. Fyzicky aj psychicky ma napádal. Nikomu som to nikdy nepovedala, aj príbuzní mi vyčítali, že som sa im nezdôverila skôr,“ tvrdí s tým, že v nemocnici skončila tri týždne pred tragédiou, z ktorej sa stále nevie spamätať.
Dostala sedatíva
„Hoci bola starostlivosť o syna veľmi náročná, non stop – vo dne v noci som bola pri ňom, dala by som mu všetko. A starala by som sa o neho do posledného dychu,“ dušuje sa Renáta, ktorá sa o Dominikovej smrti dozvedala od mladšieho syna Boriska (11). V ten osudný deň bol u nej v nemocnici na návšteve aj s príbuznými. Keď sa vrátil domov, poskytol sa mu pohľad, na ktorý malý chlapec nikdy nezabudne. Jeho brat, ktorého napriek postihnutiu veľmi ľúbil, už nebol medzi živými. „Volal mi a veľmi plakal, že Dominik už nežije, nechcela som tomu veriť. Ešte dopoludnia mu zavádzali nové prístroje a hovorila som s lekárkou a tá mi potvrdila, že môj chlapec je v poriadku. Poprosila som preto Boriska, aby mi dal k telefónu otca. Ten milujúcej mame krutá zvesť potvrdil veľmi stroho.
„Povedal len: Dominik je už v nebi. Hneď nato zložil,“ spomína Renáta na kruté okamihy. Po týchto slovách upadla do mdlôb a museli ju kriesiť. Dostala sedatíva. Hoci je jej manžel obvinený z vraždy, priamo ho neobviňuje. „Neviem presne, čo sa stalo. Myslím si, že buď zaspal, a preto mu neodsal hlieny, ale pripúšťam aj, že ho odpojil od elektriny. Ťažko povedať. V pitevnej správe sa uvádza, že išlo o odpojenie umelej pľúcnej ventilácie druhou osobou. Ale ako príčina smrti píšu – udusenie a za tým je otáznik. Ten mám v sebe aj ja,“ zúfalo konštatuje Popradčanka. A čo odkazuje mužovi Jozefovi?
„O vine alebo nevine rozhodne súd a posúdia ťa aj tam hore,“ zadúša sa od plaču a tvrdí, že keby bola doma, k takejto tragédii by nikdy neprišlo. „Milujem Boriska a navždy budem milovať aj Dominika. Aj včera som si bola poplakať na hrobe môjho chlapčeka. Keby nezomrel takouto smrťou, mohol byť na tomto svete ešte najmenej desať rokov,“ smúti.
Zostala na mizine
Renáta sa však okrem obrovskej bolesti, ktorú cíti, musí vysporiadať aj s ďalším veľkým problémom. Na všetko zostala sama. Musí sa starať o svojho mladšieho syna Boriska, nemá však žiaden príjem a je na mizine. Jej manžel je vo väzbe a ona sa 24 rokov starala o Dominika, za čo dostávala opatrovateľský príspevok. O ten však teraz prišla. Aj kvôli tomu mení trojizbový byt za menší - jednoizbový. „Vybavujem si sociálne dávky, ale tie ledva postačia na nájom. Z čoho sa budem starať o Boriska, neviem,“ uzavrela žena, ktorej krutý osud doprial v živote len málo radosti.
