Najčastejšími dôvodmi sporenia Slovákov sú možné nepredvídateľné udalosti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pripravila agentúra GfK pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s.
Až 50 % sporiteľov si odkladá financie pre prípad núdze. Ďalšími dôvodmi sporenia sú kúpa nábytku, dovolenky, vybavenie domácnosti, rekonštrukcia bytu či domu. Jednou z možností pre odkladanie si peňazí do budúcnosti je aj stavebné sporenie. Nasporené prostriedky spolu s úrokmi a štátnou prémiou klient najčastejšie používa na kúpu, modernizáciu, výstavbu domu či bytu. Sú to zároveň najčastejšie účely sporenia. Výška mesačne sporenej sumy rok čo rok stúpa. Do 30 eur si mesačne odloží 12 % Slovákov. Podľa prieskumu až 33 % ľudí je v súčasnosti ochotných odkladať od 31 do 100 eur mesačne. Viac ako 100 eur si mesačne odkladá až 31 % ľudí. Z nich je dokonca jedno percento ľudí, ktorí si mesačne ušetria viac ako 500 eur. Zatiaľ čo najväčšia časť Bratislavčanov má nasporených od 700 do 1700 eur, ľudia na východnom Slovensku si doteraz ušetrili vyššie sumy. Až 20 % východniarov má nasporených od 1700 do 3300 eur a ďalších 12 % od 3300 až do 7000 eur. Napriek tomu vedú v sporení obyvatelia Bratislavy s priemerom nasporenej sumy 4308 eur a hneď za nimi sú obyvatelia východného Slovenska so 4064 eur. Nasleduje západné Slovensko s nasporenou sumou 3631 eur a Stredoslováci si nasporili v priemere 3168 eur.
Kvantitatívny reprezentatívny prieskum realizovala agentúra GfK na vzorke 1200 respondentov vo veku 18 – 65 rokov.
