Budúce mamičky neraz veria radšej rôznym bludom ako odborníkom. Prečo? A je to s pôrodníctvom u nás naozaj také zlé? Spýtali sme sa uznávaného gynekológa Andreja Karkalíka (40) z bratislavského centra Feminatal. Právnička Janka Debrecéniová (37) zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť hovorí, že systém pôrodníctva na Slovensku má mnoho medzier.
Kým dnes ide žena rodiť, všetko si dopodrobna naštuduje z internetu a má pocit, že v oblasti pôrodov je dobre zorientovaná. Vnímate to ako výhodu alebo skôr naopak?
Táto téma vždy bola pre ženy aktuálna a diskutovaná a vždy aj bude. Tok informácií je dnes omnoho širší, veľký počet diskusií sa uskutočňuje online, kde sa ženy na základe svojich skúseností vyjadrujú k pôrodom. Je dobré, že dnes je prístup k informáciám uľahčený, ale má to aj druhú stránku. Ženy sú často nesprávne informované a manipulované rôznymi neodbornými názormi a postojmi. Vždy pacientky nabádam, aby k informáciám z internetu pristupovali opatrne.
Niekedy sa zdá, akoby im rady na fórach boli prednejšie než odporúčania lekára. Spôsobuje vám to problémy pri vykonávaní praxe? Stáva sa vám, že do vašej ordinácie príde žena a trvá na tom, čo sa dočítala niekde na internete?
Áno, v súčasnosti sa to stáva častejšie ako pred rokmi. Je to často názor proti názoru. Problém je, že lekára dnes verejnosť menej vníma ako autoritu. Naša pozícia je o to zložitejšia. Niekedy je objem informácií, ktoré žena má, naozaj veľký a pozbieraný z objektívnych štúdií, ale nesprávne interpretovaný. Vždy sa snažím s pacientkou o tom porozprávať.
Ženy sa na fórach často sťažujú, že v nemocnici rodili „ako na páse“ a chýbal im individuálny prístup. Pritom pred 20 – 30 rokmi to bolo úplne bežné... Myslíte si, že dnešné ženy sú voči sebe úzkostlivejšie?
Je to spôsobené skôr systémom ako ženami. Pôrodníctvo pred 20 rokmi nebolo ideálne. Momentálne na Slovensku chýba ucelený program, ktorý by skvalitňoval pôrodnú zdravotnú starostlivosť. Stále je priestor na zvýšenie kvality a zlepšovanie poskytnutej starostlivosti. Stav našich pôrodníc odráža stav celého zdravotníctva.
Ako to teda v našich pôrodniciach momentálne funguje?
V istých regiónoch určite chýba personál a aj novšie vybavenie. Lekárov je málo a sú nadmieru vyťažení. Za takýchto podmienok klesá kvalita poskytovanej starostlivosti. Keď ste vyčerpaní a unavení, tak aj empatia k ľuďom - rodičkám, bohužiaľ môže klesať. Vo veľkých nemocniciach má jeden lekár často 9 až 12 pôrodov za deň.
Okrem zvýšenia počtu zdravotných pracovníkov, čo by ešte pomohlo?
Tímová spolupráca - kompetentní ľudia by mali zobrať na zreteľ túžby a požiadavky rodičiek a snažiť sa skvalitniť starostlivosť o ne. Je to je však dlhodobý proces. Hlavný kameň úrazu sú samozrejme financie. Niektoré ženy žiadajú služby ako v západných krajinách. Požadujú od slovenského systému niečo, čo zatiaľ nezvláda poskytnúť. Treba začať postupne.
Môžeme si pôrodníctvo predstaviť ako trh, ktorý sa vyvíja? Ak sa dá ,,nakúpiť“ kvalitnejšia služba, potom ju rodičky majú právo žiadať...
Samozrejme, majú na to právo. Ale ako som spomínal, záleží na tom, s akým „trhom“ sa porovnávate. Je dobré doťahovať sa na štáty, ktoré sú ekonomicky zdatnejšie, ale všetko potrebuje čas. Kvalita našich pôrodníc nie je až taká zlá. Slováci však majú tendenciu sa vždy porovnávať s lepšími, čo je dobre. Žiaľ je v nás zakorenená nespokojnosť, ktorá preniká celou spoločnosťou.
Ako to funguje inde? Kto by nám mohol ísť príkladom?
Stačí sa motivovať u susedov. Česi sú v kvalite výučby lekárov a aj starostlivosti ďalej. Stále sa spomína, že na západe je to lepšie, ale napríklad v Anglicku celú prenatálnu starostlivosť riadi pôrodná asistentka. Gynekológ vidí tehotnú ženu až v 30. týždni tehotenstva. Je tam inak odstupňovaná starostlivosť – oveľa viac zodpovednosti je na strednom zdravotníckom personále. Moju ambulanciu navštevujú napríklad aj pacientky z Londýna a tie si pochvaľujú, že tu sa im lekár venuje celé tehotenstvo a komunikuje s nimi.
Keby aj u nás mali pôrodné asistentky väčšie kompetencie, odľahčilo by to stres a vypätie lekárov, a tým by sme mali lepší systém?
Postoj väčšiny lekárov je taký, že nemáme problém pustiť asistentky k vedeniu a kontrole priebehu pôrodu, ale v takom prípade budeme požadovať, aby tieto asistentky prebrali aj istú mieru zodpovednosti za možné následky. Lekár by nemal zodpovedať za pôrod, pri ktorom nebol. Prerozdelenie kompetencií by však určite viedlo k zlepšeniu kvality a spolupráce. Lekár by nepodliehal takému stresu a únave. U nás je ešte stále bežné, že pôrodník trávi v službe až 16 hodín. Aj toto vidím ako jeden z negatívnych faktorov, ktorý dolieha na celkový obraz pôrodníctva u nás. Unavený a neochotný lekár.
Má tento stav podiel na tom, že ženy chcú čím viac rodiť radšej doma?
Príčinou tohoto trendu môže byť aj to, že na diskusných fórach sa prezentujú hlavne negatívne skúsenosti z našich pôrodníc. Podľa mňa však hlavnou motiváciou pre pôrod doma je fakt, že žena pozná svoje domáce prostredie, a to znižuje jej stres. Často však ide o ženy, ktoré sa snažia vyhnúť liekom podávaným pri pôrode a sú zástankyňami prirodzeného pôrodu. Vytvorenie optimálnych podmienok v prostredí, kde sa žena cíti dobre, má veľký vplyv na psychickú pohodu ženy. Žiaľ niekedy to nestačí.
Domáce pôrody majú trikrát vyššiu úmrtnosť
Často sa diskutuje, či sú domáce pôrody bezpečné. Aký je váš názor?
Netvrdím, že som za alebo proti. Komplikácie sa môžu vyskytnúť vždy, či doma, alebo v pôrodnici. Nemocnica však prináša zníženie rizík - ak sa vyskytne problém, personál dokáže pohotovo zareagovať a riešiť situáciu. V prípade domácich pôrodov nie je vždy takéto riešenie prístupné. Štatistiky hovoria, že pri pôrodoch doma je až trojnásobne vyššia úmrtnosť a každú tretiu ženu musia nakoniec aj tak previezť do nemocnice. Naša legislatíva prevzala európsky výklad, ktorý umožňuje, aby si žena vybrala miesto svojho pôrodu. Žiaľ u nás nestoja sanitky za každým rohom, ako v Dánsku.
Neraz sa stáva, že sa ženy v prípade komplikovaných pôrodov sťažujú na chyby gynekológov. Je v ich moci to posúdiť?
Samozrejme, že priebeh môžu súdiť z pohľadu žien a matiek. Ale myslím si, že akútne stavy bežná žena, ktorá rodí raz, dvakrát v živote nemá zažité, preto o tom veľa nevie. Lekár sa často musí v priebehu sekundy rozhodnúť, ako bude postupovať. Vždy je v záujme pôrodníka, aby pôrod dopadol čo najlepšie pre ženu aj pre dieťa. Pretože zdravé dieťa a spokojná matka sú tiež jeho vizitka. Pôrodný dej môže byť niekedy komplikovaný akútnym problémom, ktorý musíte riešiť spôsobom, aký sa niekedy rodičke nepáči. Ste však plne zodpovedný za dva životy. Tento fakt ženám občas uniká.
Povedali ste, že niekedy musíte konať podľa postupu, aký sa matke nepáči. Máte na mysli napríklad pôrod cisárskym rezom, keď si ho žena vyslovene nepraje?
Áno aj to sa stáva. Indikáciu k cisárskemu rezu by mal stanoviť lekár. Nie otec alebo matka dieťaťa. Dnes sa asi 30% pôrodov ukončí cisárskym rezom. Naším hlavným cieľom je zdravé dieťa a zdravá žena.
Je to preto, že sa pôrodníci boja, ako prirodzený pôrod dopadne a v rámci prevencie radšej vykonajú cisársky rez?
Štatistika počtu cisárskych rezov je u nás asi 30 %, pred dvadsiatimi rokmi to bolo 12 %. Nie je to však len tým, že by sa pôrodníci obávali spontánnych pôrodov. Jedným z dôvodov je vyšší vek prvorodičiek, často rodia ženy, ktoré sú ďaleko za tridsiatkou. Čím je žena staršia, tým je zvýšené riziko komplikácií. Máme dostupné citlivejšie metódy, ktoré sú určené na zistenie stavu kyslíka plodu. Žiaľ každý prístroj má určité percento nesprávnych vyhodnotení nameraných hodnôt, ktoré čiastočne prispievajú k navýšeniu celkového počtu cisárskych rezov. Dnes majú lekári väčšiu obavu pred komplikáciami, a preto sa niekedy rozhodnú pristúpiť k cisárskemu rezu. Ale aj ženy majú dnes väčší strach rodiť prirodzene a sami sa dožadujú ukončenia gravidity cisárskym rezom.
Nezhoršuje cisársky rez zdravie dieťaťa či citovú väzbu bábätka na matku a naopak? Predsa len, po prirodzenom pôrode si môže dieťa priložiť kožu na kožu, pri cisárskom reze je to asi ťažšie.
Priloženie dieťaťa k matke, kontakt koža na kožu tesne po pôrode pomáha primárnej väzbe - bondingu, medzi dieťaťom a matkou. Určite sú prvé hodiny po pôrode, keď si dieťa vytvára väzbu na matku, dôležité. Potrebuje ju cítiť, potrebuje sa jej dotýkať. Vytváranie primárnej väzby je pri operačnom pôrode asi odlišné. Aký to má dopad na budúci vývoj dieťaťa nedokážem odhadnúť. Prenatálna a ranná postnatálna psychológia plodu je u nás na začiatku.
Je na Slovensku bonding po cisárskom reze možný?
Žena je krátko po cisárskom reze pozorovaná na JISke, kde dieťa nie je a ani nemôže byť prítomné. Potom ide matka na pôrodnícke oddelenie. Zotavovanie po operačnom pôrode trvá dlhšie, matka je vysilená, pociťuje bolesť. Aj to sú dôvody, ktoré berieme na vedomie a dieťa dávame matke do plnej starostlivosti s odstupom času. Pri spontánnom pôrode, pokiaľ nie sú komplikácie, sa dieťa prikladá na matku v podstate hneď po pôrode.
Aká je štatistika úmrtnosti pri pôrodoch v našich nemocniciach?
Na Slovensku je asi 55 pôrodníc. V roku 2014 sa zvýšil počet pôrodov oproti roku 2013 o 8%. bolo ich približne 65 000. Perinatálna úmrtnosť je okolo 0,04 až 0,07% Úmrtnosť žien je u nás našťastie nízka.
Spomínali ste, že dnes rodia staršie ženy ako kedysi. Aký je optimálny biologický vek na prvé dieťa?
Je to niekde okolo 20. až 25. roku života. Pôrody po 35. roku života sú často zaťažené komplikáciami - či už je to vyšší výskyt gestačnej cukrovky, vyššieho tlaku, problém otehotnieť. Vo veku 40 až 45 rokov je riziko pôrodu postihnutého dieťaťa vyššie. Ženy rodia neskôr, lebo dnes je túžba po materstve, rovnako ako aj po otcovstve, potlačená. Ženy nemajú pocit istoty a stability. Skutočné hodnoty musia neraz ustúpiť pod tlakom túžby po prosperite. Ľudia sa nechcú viazať a nemajú potrebu vytvárať stabilné vzťahy. A ani súčasná politika štátu nepovzbudzuje mladých ľudí k zakladaniu rodín a nevytvára im vhodné podmienky.
Čo by ste ako dlhoročný gynekológ poradili ženám?
Je dôležité aby žena v sebe objavila túžbu pre materstvo, aby bola pripravená ak to je možné. Aby to nebolo niečo, čo ju zaskočí. Aby mala zodpovednosť voči sebe a tiež voči jej budúcemu dieťatku. Nemala by však zabúdať na seba a učila sa mať samú seba rada. Nemusí byť top dokonalou mamou. V živote všetko pominie, čo zostane, sú jej deti. S nimi je život krajší.
V čom systém zlyháva
Právnička Janka Debrecéniová (37) zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť hovorí, že systém pôrodníctva na Slovensku má mnoho medzier.
- Zdravotnícky personál sa mylne domnieva, že o tom, čo sa deje pri pôrode, rozhoduje on a ženy do svojich pôrodov nemajú čo hovoriť.
- Mnohé pôrodnice majú nevyhovujúce podmienky na pôrod a zabezpečenie súkromia pri ňom. Zdravotnícky personál je často necitlivý k potrebám rodiacich žien.
- Na Slovensku chýbajú vypracované odborné postupy, ktoré sú v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo. Dôsledkom toho je, že v praxi sa stále používajú zastarané a škodlivé postupy.
- Získavanie informovaného súhlasu v praxi neslúži na ochranu práv žien. Často spočíva len v získaní podpisu od rodiacich žien a nepredchádza mu trpezlivé a zrozumiteľné informovanie, ktoré by im umožnilo slobodne sa rozhodovať.
- Ministerstvo zdravotníctva sa nezaujíma, čo sa ženám pri pôrode deje, nezbiera a nevyhodnocuje údaje o kvalite poskytovanej starostlivosti a nevytvára podmienky pre nevyhnutné zmeny.
Prečo môže byť domáci pôrod rizikom?
Počet domácich pôrodov narastá. Zvyčajne sa rozhodnú rodiť doma druho- alebo treťorodičky. Ich prvý pôrod, ktorý sa odohrával v nemocnici, nedopadol ideálne, často sú traumatizované a boja sa ďalšieho pôrodu v zdravotníckom zariadení. Ich domov im zabezpečí intímne prostredie, bezpečie a záruku, že budú mať hneď po pôrode kontakt s dieťaťom. Plánovaný pôrod v domácom prostredí zvyčajne prebieha za pomoci inej osoby, manžela či kamarátky rodičky, ale bez odbornej kvalifikovanej asistencie. Na Slovensku nie je pre zvýšené riziko komplikácií pri domácom pôrode dovolená asistencia lekára alebo pôrodnej asistentky. Ak ju žena pri pôrode chce, musí si ju zohnať zo zahraničia, čo je veľmi nákladné. Kľúčová je najmä otázka zodpovednosti. Preto ak sa žena predsa len rozhodne rodiť doma, celú trestnoprávnu zodpovednosť za ohrozenie života dieťaťa preberá automaticky na seba.
Slovenské nemocnice nie sú "baby friendly"!
Zuzana Krišková (32), Združenie ženské kruhy
„Jedným z krokov k zlepšeniu systému je vytváranie siete nemocníc s certifikátom Baby friendly hospital (BFHI). Ide o dlhodobý celonárodný program, ktorý by mal zaistiť nahradenie zastaraných spôsobov v našich pôrodniciach pokrokovými, prospešnými pre ženy aj deti. Certifikát sa má udeliť na záver všetkých aktivít, počnúc školením personálu a rekonštrukciou priestorov až po zabezpečenie adekvátneho financovania. Na Slovensku je tento program, bohužiaľ, obrovským zlyhaním. Viac ako 30 nemocníc síce dostalo certifikáty, ktoré by mali svedčiť o tom, že sú priateľské k deťom, avšak opak je pravdou a potrebné zmeny sa neudiali. Podľa nášho prieskumu nie sú rozdiely medzi nemocnicami, ktoré majú certifikát BFHI, a tými, ktoré nie, pretože ani jedna z certifikovaných nemocníc nesplnila požiadavky programu ani na 50 %. Jedným z hlavných bodov, ktorý mal byť splnený v rámci BFHI, je podpora bondingu (rannej väzby) prostredníctvom kontaktu koža na kožu ihneď po pôrode. Nahé dieťa si v kontakte s pokožkou matky samo postupne nájde prsník a prijíma mlieko. Minúty a hodiny po pôrode predstavujú obdobie, ktoré je mimoriadne dôležité na vytváranie väzby medzi matkou a dieťaťom. Posilňujú sa zdravie a imunita, podporuje sa bezproblémové dojčenie, pretože vďaka vysokým dávkam hormónu oxytocínu sa naštartuje tvorba mlieka. Pokiaľ môžeme rôznymi opatreniami zvýšiť spokojnosť a zdravie žien a detí, prečo to neurobiť?“
Ako rodili celebritné mamičky?
|
Slávka Halčáková (40) „Chcela som rodiť prirodzene, a preto som si v Rakúsku našla zariadenie, kde mi to umožnili,“ hovorí dnes mama trojročnej Jasmínky. „Kontrakcie som doma pretancovala, v pôrodnici som bola na štyroch a v poslednej fáze som sa presunula na pôrodnú stoličku,“ prezradila herečka, ktorá bola po pôrode spojená s dcérkou pupočníkom asi dve hodiny. Z dcérkinej placenty dala Slávka vyrobiť homeopatiká.“ |
|
Alena Ďuránová (34) „Mala som komplikovaný pôrod a čiastočne si za to môžem aj sama, lebo som si vymyslela, že budem rodiť bez epidurálnej injekcie,“ prezrádza herečka a mama dvojročnej Emky. „Vypomstilo sa mi to v tom, že Ema sa tlačila na svet ťažko, tak sme išli na vyvolávačku,“ vysvetľuje. „Keby som znovu rodila, asi by som zasa odmietla epidurálku. Chcem cítiť ako ide dieťa prirodzene na svet a nie byť necitlivá.“ |
|
Monika Bruteničová (37) „Rodila som v Bratislave, synček prišiel na svet prirodzenou cestou,“ priznáva sympatická jojkárka a mama polročného Filipka. „Počas tehotenstva som cvičila pilates, ale trochu som opomenula dýchacie cvičenia. Určite odporúčam každej žene, aby toto cvičenie nepodcenila, pri pôrode to veľmi pomôže.“ |
