V rozhovore pre CNN to prvýkrát po dvanástich rokoch pripustil bývalý britský premiér Tony Blair( 62). V americkej televízii sa pred miliónmi divákov ospravedlnil za to, že zlyhal nielen pri plánovaní, ale aj predpokladaní následkov, ktoré prinieslo zvrhnutie Saddáma Husajna. Okrem amerických a britských vojakov sa invázie do Iraku zúčastnili aj viaceré štáty, medzi nimi aj Slovensko. Čo Blairove ospravedlnenie znamená?
Za konflik v Iraku sa Blair dlhé roky odmietal ospravedlniť. V interview pre americkú televíznu stanicu CNN tak urobil hneď trikrát. „Ospravedlňujem sa za to, že spravodajské informácie, ktoré sme mali, boli chybné. Taktiež sa ospravedňujem za niektoré chyby v plánovaní a určite sa ospravedlňujem za to, že sme vtedy nechápali, čo sa stane po odstránení vtedajšieho irackého režimu,“ kajal sa pred moderátorom a divákmi. Rovnako priznal, že za vzostupom Islamského štátu (ISIS) je invázia do Iraku . „Samozrejme, že sa nedá povedať, že tí z nás, ktorí odstránili Saddáma v roku 2003, nenesú žiadnu zodpovednosť za situáciu v roku 2015,“ povedal Blair. Výraznú úlohu podľa neho zohrala aj tzv. Arabská jar.
Tá spôsobila pády autoritatívnych režimov napríklad v Tunisku, Egypte či Líbyi. Vinu za vzostup ISIS však nesie podľa neho aj „sektárska vláda“ v Bagdade. Expremiér sa ospravedlnil aj za chyby v plánovaní povojnového usporiadania Iraku. Blairovo rozhodnutie zapojiť sa do vojny po boku USA na základe chybného tvrdenia o existencii zbraní hromadného ničenia stále rozdeľuje verejnú mienku v Británii a v roku 2010 prispelo k porážke labouristickej strany v parlamentných voľbách.
Vojna v priamom prenose
Útok na Irak bol ostro sledovaný nielen štátnikmi. Jeho priebeh sledovali ľudia po celom svete v televíznom vysielaní. Spravodajské televízie vysielali bombardovanie Bagdadu naživo. Diváci mohli vidieť zabery bombardovania priamo zo strechy hotela, v ktorom boli sústredení novinári z celého sveta. Na čele invázie do Iraku, ktorá je známa pod názvom Operácia iracká sloboda, stáli Spojené štáty a v útoku na Irak im pomáhali Veľká Británia, Austrália a Poľsko. Podľa amerického exprezidenta Georga Busha bolo cieľom koaličných vojsk „odzbrojiť Irak od zbraní hromadného ničenia, ukončenie Husajnovej podpory teroristov a sloboda irackého ľudu“.
Bush tvrdil, že Saddám môže dodať zbrane hromadného ničenia teroristom, ako napríklad al-Káide. Počas inšpekcií sa vyskytlo niekoľko problémov a obmedzení pohybu inšpektorov irackou vládou, keď napríklad nemali sprístupnené niektoré miesta. Neskôr sa Saddáma spýtali: „Ak ste nemali zbrane hromadného ničenia, prečo ste potom nepustili inšpektorov OSN do niektorých zariadení?“ Husajn odpovedal: „Nechceli sme, aby išli do našich prezidentských priestorov a narušovali naše súkromie.“
Informácie sa však nepotvrdili a žiadne zbrane hromadného ničenia spojenci nenašli. Vojna v Iraku bola jedným z najkontroverznejších vojnových konfliktov posledných desaťročí. Podľa bývalého poradcu Národnej bezpečnosti pre boj s terorizmom Richarda A. Clarka však mal Bush jasný cieľ - napadnúť Irak - už po príchode na post prezidenta.
Tony Blair: Ospravedlňujem sa za...
,,...niektoré chyby v plánovaní."
,,...to, že som nemal správne informácie od spravodajskej služby."
,,...to, že sme vtedy nechápali, čo sa stane po odstránení vtedajšieho irackého režimu."
Čo znamenajú Blairove výroky
Analytik Jaroslav Naď, Central European Policy Institute
- V Labouristickej strane rastie nespokojnosť s tým, ako vyzerá situácia po ukončení invázie v Iraku. Blair sa mohol vyjadriť takýmto spôsobom, aby zapôsobil na niektorých ľudí. Keď si prečítame knihu o jeho politickom živote (A Journey: My Po litical Life Paperback, 2011), tak tam sa vyjadruje úplne inak. Vývoj po ukončení operácie v Iraku nebol správny a urobilo sa viacero chýb vrátane tej, že sunniti boli vylúčení z procesu obnovy krajiny.
Na druhej strane som presvedčený, že svet je určite bezpečnejší, keď nemá takého diktátora, ako bol Saddám Husajn. Pád režimu Saddáma Husajna bol jedným z prvkov, ktoré napomohli vzostup Islamského štátu. Som rád, že medzinárodné spoločenstvo konalo. Možno bolo nešťastné zakrývať to správa mi tajných služieb o existencii zbraní hromadného ničenia. Malo to byť komunikované tak, že Saddám Husajn musí skončiť, lebo ohrozuje vlastných ľudí a okolité krajiny.
Husajnov pád
31. októbra 1998
podpísal Bill Clinton zákon o oslobodení Iraku
11. septembra 2001
po útoku na Dvojičky hľadala administratíva Georgea Busha spôsob, ako zabrániť ďalším útokom
september 2002
britská tajná služba prišla s informáciou o tom, že Saddám Husajn disponuje
zbraňami hromadného ničenia
20. marca 2003
vstúpila koalícia po niekoľkodňovom ultimáte uloženom Saddámovi do Iraku
9. apríla 2003
bol Bagdad formálne obsadený americkými silami
1. mája 2003
Bush ohlásil koniec hlavných vojenských operácií, hoci povstalci spôsobovali väčšie problémy, ako vláda a armáda USA pôvodne očakával
13. decembra 2003
americkí vojaci zajali Saddáma Husajna
22. júla 2003
boli zabití synovia Saddáma Husajna Udaj a Kusaj spolu so Saddámovým vnukom
Operácia Iracká sloboda
- 179 britských vojakov zahynulo v Iraku v rokoch 2003 - 2009
- 800 miliárd dolárov minuli USA v Iraku
- 4 500 amerických vojakov prišlo o život
- 716 našich vojakov sa zúčastnilo na operácii Iracká sloboda
- 32-tisíc amerických vojakov bolo zranených
- 115 000 irackých civilistov prišlo o život
