Vyplýva to z údajov, ktoré po sčítaní 90 percent hlasov zverejnila volebná komisia, uviedla agentúra DPA. Favorizovaný Scioli z FpV, ktorej šéfuje odchádzajúca prezidentka Cristina Fernándezová de Kirchnerová, dostal 36,2 percenta hlasov. Macri, starosta hlavného mesta Buenos Aires, ktoré má autonómny štatút, získal prekvapujúco až 34,9 percenta hlasov. Hoci sa tieto údaje do vyhodnotenia všetkých hlasovacích lístkov ešte nepatrne zmenia, o novom prezidentovi Argentíny rozhodne až druhé kolo volieb naplánované na 22. novembra. Na víťazstvo v prvom kole musí totiž kandidát získať najmenej 45 percent hlasov, alebo prípadne len 40 percent, ak bude mať náskok pred druhým najúspešnejším kandidátom najmenej desať percentuálnych bodov.
Iný výsledok nedeľňajšieho hlasovania naznačovali predvolebné prieskumy, podľa ktorých Scioli viedol nad Macrim v pomere približne 40 ku 30 percentám.
Scioli, ktorý je od decembra 2007 guvernérom provincie Buenos Aires, ešte v nedeľu večer miestneho času vyzval nerozhodnutých a nezávislých voličov, aby ho podporili, čo miestne médiá interpretovali ako reštart jeho predvolebnej kampane a priznanie, že nepočítal s víťazstvom v prvom kole. Podobne ako jeho hlavní súperi v kampani navrhoval reformy s cieľom naštartovať hospodársky rast, obmedziť deficit verejných financií a zmierniť vysokú infláciu. Macriho výsledok podľa agentúry AP naznačuje, že mnoho voličov je pripravených na zmenu po 12 rokoch kirchnerizmu, politického hnutia založeného Fernándezovou spolu s jej zosnulým manželom a predchodcom vo funkcii prezidenta Néstorom Kirchnerom. "Čo sa stalo dnes, zmení politiku tejto krajiny," povedal Macri pred svojimi priaznivcami. Dodal, že sa bude snažiť získať dôveru tých, ktorí ho mu v prvom kole nedali hlas.
Macri pred voľbami vystupoval ako kandidát, ktorý dá argentínsku ekonomiku do poriadku, vyrieši spory s veriteľmi v USA a zmierni nepopulárne menové reštrikcie. Svoju kampaň zameral aj na milióny ľudí, ktorí dostávajú nejakú formu štátnej pomoci. Sľúbil zachovať populárne programy pre chudobných a zvýšiť výdavky v niektorých oblastiach. Dokonca slávnostne odhalil sochu trojnásobného exprezidenta Juana Peróna, zakladateľa ideologického hnutia, ku ktorému sa pridala aj Fernándezová. Volieb sa podľa oficiálnych údajov zúčastnilo 79 percent z 32 miliónov oprávnených voličov. Počas hlasovania neboli zaznamenané žiadne vážne incidenty. Úradujúca prezidentka Cristina Fernándezová de Kirchnerová už po dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach nemohla znovu kandidovať, o funkciu hlavy štátu by sa však mohla znovu uchádzať v roku 2019.
Fernándezovej FpV sa po jej znovuzvolení v roku 2011 snažilo presadiť zmenu ústavy, umožňujúcu neobmedzené funkčné obdobie prezidenta, nezískalo však preň dostatočnú podporu v parlamente. Novinkou v argentínskej politike boli prezidentské primárky, ktoré sa uskutočnili 9. augusta. Argentínčania volili v nedeľu okrem hlavy štátu aj viceprezidenta, polovicu Poslaneckej snemovne a tretinu Senátu. Vládnuci FpV dostal tvrdú ranu aj súbežných voľbách guvernéra najľudnatejšej argentínskej provincie a bašte perónizmu Buenos Aires, kde zvíťazila kandidátka koalície pravého stredu Cambiemos a Macriho zástupkyňa na radnici hlavného mesta María Eugenia Vidalová, ktorá tak zabránila Fernándezovej presadiť šéfa svojho kabinetu Aníbal Fernándeza.
Argentína je po Brazílii a Mexiku tretím najväčším štátom Latinskej Ameriky. Kvôli sporu s medzinárodnými hedgeovými fondmi, ktorým odmieta zaplatiť miliardové dlhy, je krajina technicky insolventná. Najväčšími obchodnými partnermi sú Brazília a Čína nasledované USA a Nemeckom. Argentína vyváža najmä poľnohospodárske produkty (sója a kukurica) a výrobky automobilového priemyslu.
