Za ťažkú prácu im štát doteraz vyplácal podporu. Od prvého novembra to však bude len minulosť. Dôvodom je ukončenie operačného programu financovaného z eurofondov. Mnohí ľudia, ktorí sú na pomoc odkázaní, priznávajú, že nevedia, čo s nimi bude. Podobné pocity zažíva asi tri a pol tisíca opatrovateľov. Tí tak prídu aj o ten biedny príjem, ktorý za svoju prácu dostávali. Často sú medzi nimi rodičia ťažko chorých detí. Ako bude hrozivú situáciu riešiť ministerstvo práce?
„Mám malé deti, potrebujem peniaze, ale ak pôjdem do práce, celý deň sa budem triasť, či starkí žijú, či sa im niečo nestalo,“ hovorí. Skúšali sa obrátiť na obec, ktorá by sa o takýchto ľudí mala postarať zo svojho rozpočtu, peniaze ako väčšina malých samospráv však jednoducho nemá. Aj keď dostávala pani Katarína za opatrovateľstvo na ruku len 360 eur, bol to pre ňu veľký peniaz, teraz podľa jej slov nedostane ani cent. Nárok nemá ani na podporu, pretože projekt trval len rok.
Zúfalé sú agentúry aj charity
Hlavu v smútku majú aj organizácie, ktoré sprostredkovali prácu. Spišská katolícka charita (SKCH) zamestnávala 236 ľudí v troch krajoch. „Štyridsať sa nám podarilo zamestnať, ostatné, bohužiaľ, prídu o prácu, je nám to nesmierne ľúto,“ hovorí diecézny riaditeľ Pavol Vilček. Ako si poradia malé obce, kde nenájdete nikoho v produktívnom veku a kde z rozpočtov doslova živoria, netuší.
Pomôže nový projekt?
Ministerstvo práce situáciu upokojuje. O pár mesiacov spúšťa nový projekt. „Vzhľadom na nevyhnutné procesy nastavovania bude program možné začať až v prvých mesiacoch roku 2016, vyčlenená finančná alokácia umožňuje podporu viac ako 3 300 plných pracovných úväzkov, čo je viac, ako bolo doteraz.“ Zamestnávatelia si však ťukajú na čelo. „Zatiaľ nám opatrovateľky odídu do Rakúska a Nemecka, jeden program mal nadväzovať na druhý, predišli by sme stresovým situáciám, keď nikto nevie, čo bude zajtra,“ dodáva Vilček zo SKCH.
Stanislav Bulna (51) a syn Staník (22): O peniaze prosím na sociálke
Stanislav Bulna (51) z Opinej pri Košiciach sa už päť rokov stará o syna Staníka (22). Posledný rok bol zapojený do výhodného projektu, ktorý sa končí. „Kým od štátu som bral dávku približne 190 €, v rámci projektu to bolo 360 €, stravné lístky, a dokonca aj nárok na dovolenku,“ vraví smutne. Teraz totiž musí hľadať možnosti, ako pokračovať v starostlivosti o chlapca. Staník sa narodil s Downovým syndróm a jeho stav je komplikovaný.
„Operovali ho a odvtedy má vývod. Má tráviace problémy a šelest na srdci. Venovať sa mu musím celý deň. Musím mu vyčistiť vývod, urobím mu raňajky... Je to celodenný kolobeh,“ opisuje Stanislav, ktorý vo štvrtok požiadal na sociálnom úrade o zaopatrovací príspevok. „Ak by to nevyšlo, zostanem nezamestnaný. V žiadnom prípade nepripadá do úvahy, aby Staník skončil v ústave,“ dodal.
Eva Slaboňová (57): Nemala som na výber
O zamestnanie prišla aj Eva Slaboňová (57) z Trenčína, našťastie jej ďalšiu prácu sprostredkovalo mesto. „Predtým som robila dobrovoľnícke práce v detskom centre. Keď som potom dostala ponuku na prácu opatrovateľky, bola som šťastná. Po dvoch mesiacoch však prišiel šok. Povedali mi, že mám dve možnosti, buď pôjdem na úrad práce, alebo zostanem, ale prejdem pod mesto. Samozrejme, že som súhlasila s druhou možnosťou,“ povedala Eva, ktorá v Trenčíne opatruje 79-ročnú paniu.
Vraví, že podmienky sa prechodom pod mesto zmenili. „Odrazilo sa to na financiách, mám menej. Pocíti to aj pani, ktorú opatrujem. Doposiaľ platila 60 centov na deň, teraz platí mestu 1,60, čo je mesačne od 230 do 250 eur.“ Aj za túto prácu je však vďačná.
Kam išli peniaze z končiaceho sa projektu:
3 620 opatrovateľov dostávali mesačne 644 € v hrubom
3 871 počet opatrovaných osôb
102 obcí - tie zamestnali 369 osôb
39 neziskových orga-nizácií – zamest nali 2 500 osôb
9 cirkevnýchorganizácií – zamestnali 404 osôb
9 občianskychzdružení – zamestnali 347 osôb
