Všetci vedia, ako kodifikátor spisovnej slovenčiny približne vyzeral, no nikto nevie presne povedať, ktorá z podobizní tohto veľkého muža našich dejín je najvernejšia. Zachovalo sa len pár jeho zobrazení, ale iba jediná portrétna fotografia. Všetky jeho zachované podobizne sú jedinečné, no ktorá je tá pravá?
Na každom dobovom vyobrazení Štúr vyzerá podobne, no pritom vždy trochu inak. Najpoužívanejšou podobizňou je litografia z roku 1861 zhotovená českým umelcom Františkom Kolářom - lenže zhotovil ju až po Štúrovej smrti na základe fotografie.
Portrét z viedne
Hoci dobových obrazov so Štúrom je zopár, fotografia s jeho portrétom len jediná! Zhotovená bola pravdepodobne fotografom Anastasom Jovanovičom vo Viedni, pretože rovnakú mal od neho zhotovenú aj Štúrov blízky priateľ J. M. Hurban. Tieto dve fotografie sú pravdepodobne jediné portréty osôb zhotovené technikou kalotypie (fotky na slanom papieri), ktoré sa z daného obdobia na Slovensku zachovali. Obe pochádzajú z roku 1849 a na svoj vek sú neuveriteľne zachované.
Štúr je na nej vyobrazený ako inteligentný a rozhodný mladý muž. Zaujímavosťou je, že na zadnej strane fotografie sa nachádza odkaz jeho najmladšieho brata Janka z roku 1884, ktorým potvrdzuje pravosť fotografie: „Slávny Ludevít Štúr dňa 22. decembra 1855 v Modre sa postrelil, spadnúc na polovke prechádzkovej, s puškou. Dal som z tejto fotografie, ktorá pravá je, doluvziat Cabinet obraz v Rábe. 1884, Janko, brat.“
Čo robila v Trenčíne?
Technika kalotypie však umožňovala neobmedzené kopírovanie záberu z negatívu, preto je dosť možné, že táto fotografia nebola jediným zhotoveným originálom. Nikto nevie, kam sa tajomná podobizeň takmer na sto rokov stratila. Objavila sa až pred 34 rokmi. „V roku 1981 ju do Múzea Ľ. Štúra v Modre priniesol Ján Kudla z Trenčína. Štúrova mama pochádzala z Trenčína a tam aj zomrela. Dokonca Štúrov otec tam istý čas učil. Je možné, že táto vzácna fotografia zostala u nejakej vzdialenej rodiny v Trenčíne, jej presnú cestu, ako aj tajomstvo, kde sa nachádzala sto rokov, nevieme,“ vysvetľuje Pavol Komora, kurátor výstavy o Štúrovi na Bratislavskom hrade.
Okrem jediného portrétu existuje ešte jedna fotografia, na ktorej je zachytený Štúr. Je na nej s členmi slovenského veľvyslanectva, ktorých prijal cisár a kráľ František Jozef I. 20. marca 1849 v Olomouci. Fotografia bola zhotovená vo Viedni, kam delegácia odcestovala hneď po návšteve panovníka. Odhadovaným autorom je opäť Jovanovič. Záber je vytvovený dagerotypiou a podľa Komoru ponúka zrkadlový obraz.
Životopis jednjeho velikána
Ludevít Štúr sa naroďiu 28. októbra 1815 v obci Uhrovec (okres Bánovce nad Bebravou), ako druhje z pjaťich ďetí národňe uvedomeljeho učiťela evanjelickej školi Samuela Štúra a matki Anni Štúrovej. Ludevít bou velmi šikovňje a národňe cíťjace ďjeťa. V roku 1828 započau študovať v Rábe, potom sa zapísau na evanjelickje líceum v Prešporku (1829 – 1834), kďe študovau aj jeho brat Karou.
Tam sa pridau do spoloku Spoločnosť česko-Slovenská. K hlavním úlohám spolku patrilo akťívňe vzďelávaňja v rodnej reči, cvičeňja gramaťiki, písaňja liťerárnich prác a študovaňja ďejín slovanskích národou. V roku 1835 sa stau jej predsedaťelom a o rok ňeskuor so štuďentamí absolvovau pametnú vichádzku na Ďevín, kďe sa zavjazali službe národu a prijali slovanskje mená.
Štúr bou velmi vzďelaní o čom svedčí aj jeho bohatá jaziková víbava. Okrem laťinčini počas svojho života víborňe ovládau uherskí, ňemeckí, francúzski, récki jazik a slovanskje jaziki – predovšetkím polskí, srbo-horvátski, ruskí a učiu sa aj hebrejčinu a engličťinu. No najbližšja mu bola jeho rodná reč. V roku 1837 založiu Ústav reči a liťeratúri československej. O rok ňeskuor nastúpiu na universitu v Halle. Rok 1843 bou prelomoví, pretože sa vťedi prví krát vijadriu v kruhu svojich blízkich prjaťelou o ňevihnutnosťi prijaťja novjeho spisovnjeho jazika.
Za jeho základ si vibrau stredoslovenskje rozličnorečje najme pre jeho rozšírenosť, puovodnosť a zrozumiťelnosť. V tom istom roku ho pozbavili funkcje zástupcu prof. Palkoviča na katedre reči a liťeratúri česko-Slovenskej, následkom čoho 22 štuďentou prosťestňe zo školi oďišlo. V roku 1845 višlo prvje číslo jeho Slovenskích národních novín a o rok ňeskuor vidau Štúr Rozličnorečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto rozličnorečí, v ktorom obhajovau ňevihnutnosť novjeho spisovnjeho jazika a v tom istom roku višlo jeho jazikovedňje ďjelo Nauka reči Slovenskej, obsahujúce základi novej gramaťiki.
Ňeskuor v roku 1847 sa stau poslancom uhorskjeho sňemu. V roku1848 bola ustanovená Slovenská národná rada, Štúr vťedi burcovau slovákou k ozbrojenjemu povstaňju. Ňeskuor v roku 1851 sa presťahovau do Modri, abi sa postarau o vdovu po svojom bratovi Karolovi a jeho ďeťi. Život velikána skončiu tragicki a predčasňe. Keď sa v roku 1855 vibrau na polovačku, ňešťastňe sa postreliu. Začjatkom roka 1856 na následki poraňení zomreu.
(Pôvodný text sme preložili zo spisovnej slovenčiny do štúrovčiny pomocou prekladacieho programu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV - www.juls.savba.sk/ludevit/)