Najobávanejšie ypsilony, ktoré sú veľkým strašiakom nielen pre deti, ale aj dospelých, však nie sú jeho dielom. O úskaliach, ale aj kráse slovenčiny sme sa porozprávali s učiteľkou slovenského jazyka zo Základnej školy Medňanská v Ilave Luciou Dianovou (27).
Snažia sa dnes učiteľky o to, aby zostal Štúrov odkaz živý? Pripomínate deťom tohto dôležitého muža Slovenska?
U nás v škole bol výročiu narodenia Ľudovíta Štúra venovaný v podstate jeden celý deň. Žiaci skúšali rôzne formy hľadania informácií o tomto velikánovi. Pátrali v jeho textoch, biografii, najstarší napríklad analyzovali Štúrov prejav na uhorskom sneme a konfrontovali ho so súčasnosťou.
Myslíte si, že Slováci majú dostatočnú predstavu o tom, kto to Štúr bol a čo pre slovenský národ urobil?
Pevne verím, že predstavu, aspoň základnú, majú všetci. Sme Slováci, bola by hanba, keby sme nevedeli, kto Štúr bol a čo všetko v živote dokázal. Národné povedomie sa však dnes nenosí, zneužíva sa alebo je podceňované. Verím však, že Štúrov odkaz bude vždy živý.
Od kodifikácie spisovnej slovenčiny v roku 1843 prešiel náš jazyk veľkými zmenami. V čom je súčasná slovenčina oproti tej štúrovskej ťažšia?
Každá podoba slovenského jazyka mala svoje špecifiká. Štúrovi sa nesprávne pripisuje zavedenie ypsilonu, ktorý vo svojej kodifikovanej podobe slovenčiny nepoužíval. Pravidlá, kde a kedy sa ypsilon v súčasnosti používa, sú pre mnohých Slovákov kameňom úrazu. Ťažký môže byť aj pravopis cudzích slov, opäť používanie i a y. Do slovenského jazyka neustále pribúdajú nové slová, ktorých pravopis môže potrápiť.
Kedy sa teda ten nešťastný ypsilon do spisovnej slovenčiny dostal?
V roku 1851, v hodžovsko-hattalovskej reforme. O rok neskôr bola vydaná Krátka mluvnica slovenská.
Keby mali možnosť, brali by školáci radšej tú štúrovskú verziu spisovného jazyka?
Mnohé dnešné deti píšu po „štúrovsky“, malých Ľudovítov ignorujúcich ypsilon je neúrekom (smiech). Deťom chýba systém v učení sa gramatiky, no väčším problémom je pohodlnosť v uvažovaní a nesústredenosť. Aj v jazyku, kde by nebol ypsilon, by si našli problémové miesta. Problémom je, že dnešným deťom sa prestalo chcieť rozmýšľať. Brali by čokoľvek zábavné, bez nutnosti zodpovednosti a povinnosti sa niečo učiť. Našťastie je mnoho výnimiek, s ktorými je na hodinách slovenského jazyka radosť pracovať.
Čo školákom dnes robí najväčšie problémy v slovenčine?
Počas mojej praxe som si v rámci vyučovania slovenského jazyka stále nezvykla, že deťom robí slovenčina také veľké problémy. Ako som už spomenula, gramatickým problémom je určite rozlišovanie, kde a kedy sa píše mäkké i a kde ypsilon, ale aj spodobovanie či zmäkčené slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li. Mnohí žiaci majú ťažkosti s napísaním čo i len krátkeho súvislého textu, nedokážu si skontrolovať slovosled či zmysel viet, nie ešte gramatiku. Vidieť tu vplyv četovej komunikácie a toho, že deti vo voľnom čase nečítajú.
V našom jazyku sa vyskytuje mnoho pravidiel, ktoré nie sú jednoduché. Vidíte ako slovenčinárka medzery v dnešnej verzii slovenčiny? Dalo by sa niečo napríklad zjednodušiť?
Medzery v dnešnej kodifikovanej podobe slovenčiny nevidím. Jej stav je taký, aký si ho spoločnosť postupne vytvorila, zaužívala a ako sa aj dnes vyvíja. Medzery skôr vidím v spoločenskom vnímaní materinského jazyka medzi Slovákmi. Mnohí sú k nemu ľahostajní, slovenčinou doslova opovrhujú, nemajú k nej nijaký pozitívny vzťah. To by dnes Ľudovíta Štúra ranilo.
Chápem, že nie každý je schopný naučiť sa všetky gramatické pravidlá. Na vyšších postoch však potom pracujú ľudia, ktorých maily sú plné hrubých chýb, čo im nerobí práve pozitívnu reklamu. Nútime deti učiť sa po anglicky, ale to, že dobre neovládajú ani vlastný jazyk, nám nejako uniká.
Hovorí sa, že slovenčina je naozaj ťažký jazyk na naučenie sa. Napríklad cudzinci s ňou majú veľké problémy. Prečo je to tak?
Každý cudzí jazyk, ktorý sa človek začína učiť, hovoriť ním či písať, je ťažký. Materinský jazyk je však iná kapitola. Každé dieťa si ho postupne hovorovo osvojí. Je to preň ťažké? Nie je. Je to prirodzené. Problém prichádza až v gramatike, napríklad so spomínaným ypsilonom. Pri učení sa iných jazykov žiak i dospelý sú nútení pochopiť ich špecifiká. Napríklad slovenčina má tri časy, angličtina dvanásť.
Skloňovanie máme podobné ako nemecký jazyk, ani na jeho princíp sa teda nemôžeme sťažovať. To je len pár argumentov v prospech nášho materinského jazyka, ktorý každý Slovák od útleho veku ovláda a až na niekoľko pravidiel nie je ničím ťažší. Výnimočný je svojou krásou, ľubozvučnosťou a početnými nárečiami, na čo by sme mali byť hrdí.
Modernizuje sa výučba slovenčiny alebo sa učí tradičným spôsobom?
Samozrejme, existujú metódy, akými možno vyučovať pútavo a efektívne. Využívajú sa napríklad interaktívne tabule, prezentácie, hry, zážitkové metódy, dramatizácia, modelovanie komunikačných situácií a veľa ďalších spôsobov. Učiť slovenčinu je krásne. Všetko sa však nedá zariadiť len na vyučovaní.
Ak žiaci nemajú dostatočnú domácu prípravu, nemajú na ďalších hodinách na čo nadviazať a problém je na svete. Neraz mám pocit, že čím viac sa učiteľ snaží žiakov motivovať a vymýšľa kreatívne spôsoby vyučovania, tým sú deti pohodlnejšie a nevyvíjajú žiadnu aktivitu.
Myslíte si, že dnes majú ľudia v slovenčine väčšie medzery ako v minulosti?
Ľudia mali i majú v slovenčine medzery. Tie dnešné sú však spôsobené digitálnymi médiami, četovaním, esemeskami, mailami. Chyby sa ignorujú, podstatné je, že človek rýchlo vybaví to, čo potrebuje. Áno, zleniveli sme.
