Srbsko, cez ktoré prišli do Maďarska, ich totiž odmieta prijať, a do krajiny pôvodu kvôli tamojšej situácii nikoho z nich nemožno vrátiť. Podľa denníka osud stoviek vyhostených, ktorí sú v Maďarsku, je nejasný. Po 15. septembri, keď bola maďarsko-srbská zelená hranica zatvorená zábranami, Srbsko neprevzalo ani jednu osobu - a to ani napriek tomu, že platí dvojstranná readmisná dohoda.
Príslušné maďarské orgány zatiaľ nedali Népszabadságu odpoveď na opakované otázky týkajúce sa osudu cudzincov zadržaných a odsúdených za ilegálne prekročenie hraničných zábran. Poverená advokátka Maďarského Helsinského výboru Tímea Kovácsová uviedla, že v Maďarsku sa v súčasnosti nachádzajú stovky vyhostených, pretože v ich prípade nie je možné vykonať rozsudok.
Srbsko pred 15. septembrom - pred zatvorením zelenej hranice zábranami a sprísnením sankcií za ilegálny vstup - ešte v rámci cudzineckého režimu prevzalo vrátených migrantov. Maďarský súd zadržaných cudzincov po uvedenom termíne uznal v každom prípade za vinných z ilegálneho prekročenia zábran a vyhostil ich. K odvolaniam došlo iba v niekoľkých prípadoch, avšak odvolací súd potvrdil aj v tých kauzách rozsudok vyhostenia.
Ďalším krokom podľa denníka je, že Úrad pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) preverí štát pôvodu vyhosteného migranta, pričom v prípade Afganistanu, Iraku či Sýrie je takmer isté, že odsúdeného nie je možné vrátiť späť. Cudzincov tak pošlú do táborov s povinným miestom pobytu: zvlášť rodiny a zvlášť osamotených mužov.
Podľa Kovácsovej títo migranti pochopili, že sú vyhostení z Maďarska, nechápu však, prečo nemôžu opustiť krajinu. Terajšiu situáciu nevnímajú ako problém procesu vykonania rozsudku, ale ako trest. Nikto im nedokáže povedať, dokedy musia zostať v tábore a kam by mohli ísť ďalej.
Ak sa nič nestane - ani Srbsko ich neprijme a ani do svojej pôvodnej vlasti sa nebudú môcť vrátiť -, tak zostanú v Maďarsku na vyznačených miestach, avšak v otvorených táboroch, uzatvára Népszabadság.
