Pavel Bruchala (38) sa bude spolu so svojou kamarátkou Mariannou Ďurianovou (38) striedať pri moderovaní videospravodajstva Nového Času. My sme sa s ním porozprávali o roku nepríjemných prekvapení, podrazov a ignorancie, ktoré mu otvorili oči.
Čím vás oslovila ponuka moderovať videospravodajstvo Nového Času?
Tým, že pre mňa znamená zmenu. Takéto nové výzvy potrebujem, aj preto nastali tie zmeny predtým – v Markíze som sa dostal do štádia stereotypu a vnútorného nenaplnenia. Posledný rok som mal pauzu, veľa som uvažoval a veľmi mi to pomohlo. Už som si však povedal, že potrebujem nejaký režim, prácu a život mi priniesol túto ponuku.
Vedeli ste o sebe s Mariannou Ďurianovou, ktorá mala byť vašou kolegyňou v Jojke, no stane sa ňou práve teraz?
O nej som sa dozvedel až neskôr a o to jednoduchšie sa mi rozhodovalo, či do toho ísť.
V minulosti ste skonštatovali, že ste skôr typ na veselšie projekty. Ako sa popasujete so spravodajstvom?
V prvom rade si nemyslím, že toto spravodajstvo bude také škrobené, ako to robia televízie. A ja to určite ani ako Televízne noviny robiť nebudem. Samozrejme, viem byť vážny, vierohodný, ale podám to svojím spôsobom, ako Pavel Bruchala. Myslím si, že pri moderovaní mi veľmi pomáha vyštudované herectvo... Nehovoriac o tom, že viem, čo je to spisovná slovenčina, čo vie veľmi malé percento súčasných moderátorov, pretože ich k tomu nikto neviedol.
V týchto dňoch je to presne rok, čo nie ste na obraze.
Keď sa zrušilo Dobré ráno na Jojke, nepríjemne ma to prekvapilo, lebo úprimne povedané, nečakal som, že by televízia takto skončila so mnou spoluprácu. Mňa Dobré ráno veľmi bavilo, páčilo sa mi štúdio, z ktorého sme vysielali, veľkou satisfakciou boli aj naši hostia, ktorí nás uprednostnili pred konkurenciou, a bolo im u nás príjemne. To, že slovenský konzervatívny divák je po 18 rokoch taký zvyknutý na Teleráno, s tým sa nedá nič robiť. No myslím si, že Dobré ráno bola dobrá relácia a TV Joj urobila veľkú chybu, že ju zrušila. Sami vraveli, že je to beh na dlhú trať, a zrušili to do pol roka. Poznám pozadie, no to si nechám pre seba.
Bola to asi pre vás tvrdá rana...
Bolo to pre mňa najmä veľké poučenie do života. A na vlastnej koži som spoznal, že každý z nás je nahraditeľný. Ukázalo sa to aj pri Marianne Ďurianovej. Nahraditeľná je aj Banášová, aj Puškárová, ktokoľvek. Vždy môžete zo dňa na deň skončiť. Nikdy som sa nebral nejako vážne a nezačal som túto prácu robiť s tým, ako niektorí, že odmalička chceli moderovať. Ja som si to v živote nemyslel, len som využil príležitosť. Veľmi ma to posunulo, veľa som v živote dosiahol, no takisto som veľa stratil. Zaškatuľkovalo ma to a ľudia ma prestali vnímať ako herca. A mojím životným cieľom tiež nebolo byť slávnym – prídu mi komickí niektorí kolegovia, ktorí veľmi vážne vnímajú svoju pozíciu a myslia si, že keď moderujú napríklad televízne noviny, tak to je top, čo môžu v živote dosiahnuť. Ja túžim po inom druhu naplnenia, a preto to asi malo skončiť tak, ako sa to skončilo.
V každom prípade, v Markíze ste mali po 13 rokoch veľmi slušnú pozíciu a o to nešťastnejšie z dnešného pohľadu vyzerá vaše rozhodnutie odísť.
V Markíze som sa po 13 rokoch dostal do štádia, že som nebol spokojný. Chcel som napredovať, ale nemal som možnosť. Povedal som si preto, že keď príde iná príležitosť a bude pre mňa zaujímavá, tak odídem. A naozaj, zrazu prišla ponuka z TV Joj. Bola zaujímavá a očakával som, že keď ja som férový, tak féroví budú aj ostatní voči mne. Veľmi mi prekáža, keď musím robiť s amatérmi a, žiaľ, sa mi to trochu stalo. Celá tá skúsenosť s Jojkou bola neprofesionálna. Toto sa nerobí, že keď sa zmení pozícia generálneho riaditeľa, tak zrazu ostatní členovia topmanažmentu dávajú od všetkého ruky preč: „To bola Ferova (Borovského, pozn. red.) záležitosť!“ No to nebola Ferova záležitosť, to bola záležitosť riaditeľa TV Joj. A to, čo urobili Marianne, že pre ňu nemali žiadnu prácu... Nedospeli sme do štádia, že by sme si vedeli vážiť profesionálov, lebo Marianna je podľa mňa najväčšia profesionálka v televíznych novinách na Slovensku. Lepšiu moderátorku nepoznám, ona aj vie, čo hovorí, aj dobre vyzerá.
Ego išlo dole?
Áno, ale ja nie som človek, ktorý je presvedčený o svojej genialite. Viem, aké mám chyby, a snažím sa na nich pracovať. Mňa to hlavne malo posunúť v tom, že: Paľo, skús robiť niečo iné, nespoliehaj sa na šoubiznis, keď sa v ňom navyše necítiš až tak komfortne.
Čím ste sa posledných 12 mesiacov živili?
Venujem sa napríklad dabingu... A uvažoval som, čo ďalej. Nesedel som doma so založenými rukami a nečakal, kto mi zavolá. Bolo to hrozné, ale zistil som, že väčšina zo šoubiznisu sa na mňa vykašľala. Prestal som pre tých ľudí existovať. Napísal som tomu, onomu, režisérovi... Chcel som skočiť na kávu, no ani nezareagovali na esemesku. Tak som si povedal, okey, vtedy som vám bol dobrý, kým som mal nejakú pozíciu, a zrazu pre mňa nemáte nič, neexistujem pre vás, som nezaujímavý? Tak ja vás teda nebudem nútiť so mnou spolupracovať. Asi je čas pre iných. Hoci je to také komické, že na tom našom malom Slovensku, keď niečo v nejakej televízii funguje, tak zrazu si myslia, že to bude fungovať všade a ten istý človek má byť vo všetkých projektoch. Je to na škodu aj pre toho samotného moderátora. Napríklad Junior je teraz všade. Je výborný, nič mu nezávidím a fandím mu, nech mu ide ďalej karta. No je to malomeštiacke z pozície televízií, že ho chcú mať všade.
Vraj ste medzičasom rozbehli istý cestovateľský biznis.
Keďže všetky moje úspory a voľný čas venujem cestovaniu, tak som si povedal, že prečo by som nespojil príjemné s užitočným. Rozhodol som sa, že s ľuďmi začnem cestovať. Mnohí cestovať chcú, no nie cez cestovku, hromadne a sami si to nevedia pripraviť, neovládajú jazyky, nemajú orientačnú schopnosť... Mňa baví nájsť skvelé miesto na svete, niečím zaujímavé, vybrať tam pekný hotel za dobrú cenu, nejakú príjemnú reštauráciu, nejaký zážitok. Sčasti sa to už rozbehlo, bol som na Floride v zábavných parkoch s niekoľkými rodinami, ktoré veľmi ocenili to, že nemuseli stáť v radoch, lebo keby tam boli prvýkrát, tak pol dňa zisťujú, ako to tam funguje. S ďalšími skupinami som bol v Toskánsku, tam som strávil skoro celé leto. Pomedzi to som veľa cestoval súkromne, navštívil som opäť Nórsko, nehovorím o USA, tam som skoro každý mesiac. Chodím vo svete rád do divadiel, bol som v septembri v Londýne, len kvôli Nicole Kidman, lebo som objavil, že tam bude hrať v jednom predstavení. Aj som si na ňu počkal, spravil som si s ňou fotky.
Toto svoje podnikanie máte aj nejako podchytené na papieri?
Áno, samozrejme. Pripravujem aj internetovú stránku www.cestujmespolu.sk, cez ktorú sa ľudia budú môcť so mnou skontaktovať. A v deň mojich 38. narodenín som si založil účet na Instagrame a na Facebooku, aby ľudia mohli vidieť zaujímavé miesta, ktoré som navštívil a mohli so mnou komunikovať o cestovaní. Určite sa však nestanem otrokom sociálnych sietí.
V médiách sa spomínali aj nejaké filantropické aktivity, ktoré plánujete.
Mám toľko nápadov, no ten čas tak rýchlo letí... Rád by som chodil po domovoch dôchodcov a zadarmo ľuďom čítal. Či už divadelnú hru, alebo román, Bibliu. Myslím si, že trochu zabúdame na starých ľudí. Bohužiaľ, pri tom mojom cestovaní však bude problém robiť to pravidelne. No uvedomil som si, že potrebujem mať veľmi veľa rôznorodej práce. Ak by som mal denno-denno robiť to isté, tak ma to začne asi nudiť.
Keď ste odišli z Markízy, odstrihli ste sa aj od seriálov tejto televízie, v ktorých ste pravidelne hrávali. Nie je vám práve za týmto ľúto viac ako za miestom v Reflexe?
Reflex mi nechýba. Zmenilo sa tam prostredie a vedel som, že pre mňa táto relácia pôjde nezaujímavým smerom. Jasné, že mi chýba herectvo, mám ho veľmi rád. Možno si to kompenzujem práve tým, že keď cestujem, tak vždy idem aj do divadla.
Keď vás lanárili do Jojky, sľúbili vám, že si zahráte v ich seriáloch?
Áno. Mal som sľúbeného veľmi veľa a zostalo len pri sľuboch. Pán generálny riaditeľ Marcel Grega mi veľa sľúbil, čakám. Už je to rok, takže možno to bude veľmi veľká vec. (smiech)
Možno aj v návale emócií ste začiatkom roka vyhlásili, že chcete skončiť so šoubiznisom, stať sa neznámym človekom.
Stále to tak cítim. Ak by ma dokázali iné aktivity uživiť, nepotrebujem byť na obraze. To, že som prijal robotu v Novom Čase, možno budú niektorí vnímať tak, že idem proti vlastným slovám. Ja to však beriem ako istý projekt na isté obdobie. Budem to robiť maximálne profesionálne, no viem, že mi to nezaberie toľko času zo života, že by som nedokázal robiť popri tom aj iné veci. Určite však nepôjdem cez mŕtvoly za tým, že chcem byť na obraze.
