Pôsobíte ako introvert. Nie je to hendikep vzhľadom na to, čo robíte?
V podstate sa nemýlite. Sú to protichodné póly osobnosti. Na jednej strane mám v sebe hudbu a neviem si bez nej predstaviť život a na druhej strane vystupovanie na pódiu nie je pre mňa prirodzená situácia. Vždy sa na to musím psychicky pripraviť a zmieriť sa s tým, že sa ľudia dívajú. Stále s tým bojujem.
Čo vám pomáha, máte nejaký rituál?
Nemám. Tesne pred vystúpením musím byť sama so sebou. Som rada, keď prídem s kapelou na koncert skôr a zžijem sa s prostredím. Desať minút pred koncertom som rada sama a v pokoji.
Po troch rokoch vydávate nový album Prežijú len milenci. O čom je?
Niekto zbiera známky, niekto fotografuje a snaží sa zmapovať každú chvíľu svojho života, a ja to mám všetko v pesničkách. Je to vlastne mapa, ktorá mi pripomína obdobia a situácie, ktoré som prežila. Okrem Christiána Eignera (Depeche Mode) som na ňom spolupracovala s ďalšími 5 producentmi. Povedala som mu, že ho nenávidím a že mi zničil život, pretože posunul moju latku veľmi vysoko. (smiech)
Ste predovšetkým hudobníčka, s textami vám pomáhajú rôzni autori. Nikdy ste neskúšali niečo napísať?
Mám tam štyri texty. Trošku som sa rozpísala. Boli situácie, keď všetky textárske pokusy zlyhali a vedela som, že to musím skúsiť a strčiť do toho aj vlastný zadok. (smiech) No, samozrejme, že Vlado Krausz spolupracuje so mnou celý život, texty napísal aj Fefe z Hexu alebo Rasťo Kopina. A dokonca aj Silvia Kaščáková.
Albumy a turné spevákom na živobytie nezarobia. Čo vás teda živí?
Na prvom mieste je, samozrejme, láska k hudbe. Keď sa tým človek chce živiť, musí robiť kompromisy. Robiť aj veci, ktoré nemá celkom rád, ale vytvoria mu priestor na veci, ktoré rád má. Hráte firemné večierky a koncerty, ktoré zarobia viac peňazí. Tak „syslíte“ a investujete do projektov, ktoré chcete robiť. Dnes je obrovský problém so sponzormi.
Vraj ste veľká kávičkárka. Koľko káv za deň vypijete?
Mala som obdobie, keď som vypila šesť a viac, ale teraz som to skresala na dve kávy dopoludnia. Mám nízky tlak a niekedy preň tri fungujúce bunky. (smiech) Teraz mi však vyhovuje, keď je vonku 10 stupňov, mozog mi pracuje lepšie. Keď boli v lete tie horúčavy, tak som mala pocit, že ani nežijem.
Máte ešte nejakú inú neresť, napríklad fajčenie?
Svoje som si odfajčila od 15 do 17 rokov. To, že nefajčím, majú na svedomí dva momenty. Na strednej som plávala za školu a išla som na preteky. Predtým som si vyfajčila svoje tri cigaretky a nevedela som vyliezť z vody, zahmlilo sa mi pred očami a museli ma vyťahovať. Bola som celá zelená, ale nepriznala som sa, že to bolo tými cigaretami. No a druhý moment bol, že moji rodičia to neriešili, povedali mi, že to je moja vec, že si ničím zdravie a pre mňa to zrazu prestalo byť rebelské.
Ste veľká cestovateľka. Navštívili ste Bali, Indiu, Thajsko. Bližšie krajiny vás nelákajú?
Mám rada miesta, kde je to iné a mám pocit, že som úplne zmenila klímu a že ma to v dobrom zmysle prefacká. Taká bola India, ale v rámci prírody aj Island. Z tých bližších napríklad Santorini, to je iný svet a rozprávka. Chvalabohu, na našom svete sú ešte miesta, kde má človek pocit, že naozaj vypadol a nevidí stále tie isté nákupné centrá. Naposledy sme boli na babskej jazde v Thajsku a tam sme iba váľali šunky, opaľovali sme sa a pili pivo.
Vyzeráte lepšie ako kedykoľvek predtým. Čím to je?
Predtým som pôsobila iba v mužských kolektívoch a ženský element mi chýbal. Prišlo mi prirodzené nosiť mikiny a rifle, aj to, že sa nelíčim. Keby ma vtedy nasúkali do takých lesklých šiat ako na tomto fotení, tak by som vážne ohŕňala nosom. Ovplyvnili ma hlavne ženy v mojom okolí, pretože keď som sa osamostatnila, trávila som viac času s nimi. Je to aj tým, že človek je vnútorne spokojný, vytvorí si zázemie. Konečne si viem nájsť chvíľku pre seba, idem si zabehať alebo zacvičiť, alebo sa poriadne vyspím, nech sa všetci postavia aj na hlavu.
Z toho obdobia o vás koluje jeden vtip. „Ktorá je tá speváčka? Ten tretí zľava.”
Ten je môj obľúbený. (smiech) Bola som malým chlapcom a muži sa ku mne správali ako ku kamošovi. Teraz, keď vojdem do miestnosti, podržia mi dvere, vezmú mi kabát, správajú sa ako džentlmeni.
Máte priateľa?
Sme spolu štyri roky. Viac však neprezradím. (smiech)
Takže ste spokojná. Plánujete si založiť rodinu?
Jasné, že áno. Muselo to prísť. Mnohé ženy to vnímajú oveľa skôr a ja to chápem. Uvedomujem si vek, ale na druhej strane, keby sa ma niekto na to spýtal v tridsiatke, mala som vtedy pocit, že to nedokážem, že to nejde v rámci môjho životného štýlu. Teraz som na to pripravená, zvládla by som to, ak by to prišlo. Tešila by som sa.
