Našu krajinu v tomto športe hrdo reprezentuje Filip Graňo z Levíc. Napriek svojmu postihnutiu - Downovmu syndrómu, žne úspechy po celom svete. V tomto roku sa stal dokonca olympijským víťazom. Hľadanie pravého slovenského kovboja nás priviedlo na malý ranč za Levicami. Zastavujeme v dedinke Santovka, kde vyzeráme muža s ostrohami, drsným pohľadom a so steblom trávy v ústach. Pri bránke nás však víta široký úsmev sympatického a energiou nabitého chalana.
Presne taký je najúspešnejší slovenský westernový jazdec Filip Graňo. Napriek svojmu hendikepu sa nevzdal, ba naopak, vytažil z neho maximum. Život a ešte viac život v sedle si užíva naplno. Ako správnemu kovbojovi mu nechýba guráž, vďaka ktorej vyhráva súťaže nielen u nás, ale aj v zahraničí. Dokonca sa nebojí ani zápolenia so zdravými jazdcami - aj medzi nimi dokáže uspieť a priniesť do svojej siene slávy nové trofeje.
Na stupne víťazov
Práve Filipova diagnóza - Downov syndróm - ho paradoxne priviedla do jazdeckého sedla. Cesta na vrchol sa začala pred siedmimi rokmi, keď sa chlapcovi rodičia rozhodli vyskúšať využitie koňa pri liečbe – hipoterapiu. To, že na koni sedí nielen pacient, ale aj veľký talent, odhalil doktor Karol Hollý, vedúca osobnosť hipoterapie na Slovensku.
„Po pár stretnutiach sa pán primár na Filipa zahľadel a povedal mu: ,Dosť. Ty sa, Filip, na koni nebudeš voziť, ty na ňom budeš jazdiť! Oznámil nám, že naše dieťa má obrovský potenciál, talent a guráž a bola by škoda, aby to nevyužil,“ spomína Filipov otec a tréner Feri Graňo. Mladý jazdec začal trénovať a úspechy nenechali na seba dlho čakať. Jedného koňa striedal druhý, prišli prvé výhry. O tom, že je v sedle ako doma, svedčí aj fakt, že za posledné tri roky tento hendikepovaný talent zvíťazil na súťažiach neuveriteľných 16-krát.
Olympijské zlato
Filipovi trvalo sedem rokov vyjazdiť sa z nuly k olympijskému zlatu, ktoré získal tento rok v auguste na špeciálnej olympiáde hendikepovaných v Los Angeles. Bola to prvá veľká medzinárodná súťaž, preto Graňovci nemali veľké očakávania. „Išli sme tam ako chlapci z malého mesta, nevedeli sme, čo nás čaká. V zahraničí nemajú jazdci k dispozícii vlastného koňa, o to je to ťažšie. Filip si však vybral vynikajúcu drezúrnu kobylu a od začiatku bolo vidieť, že sa našli.“
Štartoval najprv v anglickom jazdení, čo znamená, že jazdci majú presne predpísanú úlohu, ktorú musia absolvovať. Je to zložitá disciplína aj pre zdravých jazdcov. „Predstavte si, že hendikepované deti dostanú o ôsmej ráno nákres, podľa ktorého musia o deviatej jazdiť. Bol to šok pre všetkých trénerov, pretože po prvý raz nemohli radiť jazdcom, bolo to iba na nich samotných. Filip aj tak skončil na krásnom druhom mieste, “ opisuje otec.
Na ďalší deň čakala na slovenského reprezentanta ďalšia disciplína working trail. V nej Filip zahviezdil a získal vytúžený zlatý kov. Predviedol krásnu elegantnú jazdu, za ktorú by sa nehanbil ani zdravý jazdec. „Olympiáda, na ktorú sme išli s tým, že ak donesieme jednu medailu, bude to úspech, nám priniesla dve. Striebornú z anglickej jazdy a zlatú z trailu. Bolo to neuveriteľné,“ teší sa Filipov otec.
Mexická hviezda
Krátko nato Graňovci išli na Veľký svetový pohár v Mexiku. Tam už Filip prišiel ako ozajstná jazdecká hviezda ocenená olympijským zlatom. „Bol to pre nás trošku tlak a niečo nové. Na prvom svetovom pohári hendikepovaných bolo 9 jazdcov z troch krajín - Mexika, Panamy a Slovenska,“ hovorí Feri. Filip nesklamal a za obrovského potlesku odjazdil krásnu jazdu. Skončil ako absolútny víťaz, súperovi na druhom mieste unikol o 10 sekúnd.
„Filip si slávu naozaj užíval. Všetci ho poznali a fandili mu. Dokonca ho požiadali, aby pred hlavným svetovým pohárom zajazdil exhibičnú jazdu. Cválal so slovenskou vlajkou, všetci kričali jeho meno, bolo to úžasné. Stal sa miláčikom publika. Keď ho vyhlasovali za víťaza, tak všetci jazdci, svetová špička, skandovali,“ usmieva sa hrdý otec.
Tvrdý tréning
Aj keď je už uznávaná hviezda, nezabúda na to, že práve tréning robí majstra. Filip trénuje na domácom ranči, ale nebráni sa ani tréningu na rôznych miestach a koňoch, čo je podľa jeho otca jeho hlavná devíza. Ak by ste čakali, že tréning hendikepovaných detí bude jednoduchší ako tréning zdravých detí, mýlite sa. Trénujú úplne rovnako.
„Rozdiely nerobím. Som na ne rovnako tvrdý, možno ešte tvrdší, pretože vonku sa s nimi nikto maznať nebude, zvlášť nie v tomto štáte. Pripravujem ich na to. Snažím sa ich pri tréningu dostávať do situácií, že príde niečo nové a musia sa naučiť na to reagovať. Musia sa s tým vyrovnať, musia byť silné,“ prezrádza František.
Konkuruje zdravým
Najbližšie sa Filip chystá na Majstrovstvá Európy v Taliansku, kde bude súťažiť medzi zdravými deťmi. Účasť dostal ako darček k 18. narodeninám. Bude štartovať medzi absolútnou európskou špičkou, kde sa očakáva približne 30 štartujúcich. Podľa slov Filipovho otca v tejto súťaži ide hlavne o to, aby si ju užil a získal ďalšie skúsenosti, pretože to bude jeho posledná súťaž v juniorskej kategórii.
„Bude to oriešok a výzva uspieť medzi zdravými jazdcami, ale už to neraz dokázal, čiže šancu má. Hendikepované deti sa dokážu vyrovnať so svojím postihnutím a robiť veci na takej úrovni ako zdraví ľudia. Dokonca sú schopné reprezentovať svoju krajinu,“ dodáva hrdý otec.
