Celé to ešte krásne prisvecuje jesenné slnko, ktoré skoro dva týždne nepustilo na oblohu ani mráčik. Čarujúca príroda na ničom nešetrí, onedlho totiž možno príde Martin na bielom koni a raz-dva bude po zlatej kráse. Jesenný výlet do Tatier patrí k najkrajším zážitkom, aké si môžete na Slovensku dopriať. Aby ste len tak neblúdili opantaní tou krásou, mohlo by vás zaujímať, aké stromy sú teraz najkrajšie sfarbené a čo tento farebný festival pre prírodu znamená.
„Toto obdobie je pre prírodu veľmi dôležité. Musí sa pripraviť na tuhú tatranskú zimu, aby zase na jar prepukla do ďalšieho života. Listnaté stromy, ako sú jelša, osika, vŕba, jarabina, breza, sa predtým, než sa zbavia listov, sfarbia do červena, zlata, hneda... Záleží na strome, ale aj sile a dĺžke mrazu, ktorý odumierajúce listy už okúsili. Svoju farbu zo zelenej na žltú zmení aj smrekovec opadavý,“ hovorí botanička Štátnych lesov TANAP-u Zuzana Homolová (34). Práve smrekovce vyzerajú teraz v Tatrách pri zapadajúcom slnku ako žiariace zlaté stĺpy.
Vidieť to najmä na pláňach, ktoré zostali po kalamite z roku 2004, keď padli víchrici za obeť tisícky hektárov smrekových porastov. Ale dnes Tatry opäť kypia životom a rastie tu nový les. Aby lesníci vylepšili stav lesa, začínajú sa viac objavovať aj v Tatrách listnaté stromy. Breza, jelša, jarabina, vŕba tu rástli odjakživa, ale ľudskou činnosťou boli potláčané. Dnes sa opäť vracajú... Ľuďmi aj prirodzene. Na presvetlených plochách rastú spočiatku rýchlejšie listnáče ako ihličnaté stromy. Tým robia prirodzený tieň, lebo priame slnko ihličnanom nesvedčí. Po čase ihličnaté stromy prerastú listnaté a budú im tieniť, aby sa veľmi nerozrástli.
Jarabina
Úžitok z nej majú aj zvieratá. Vtáci, malé hlodavce, ale dokonca ani medveď nepohrdne na jeseň jej červenými bobuľami.
Šípky
Plody ruže šípovej sú symbolom jesene. Jej červené plody sú neklamným znakom, že zima je za dverami. Šípky sú zásobárňou vitamínov a prevenciou proti „zimným“ chorobám.
Smrek
Začína byť po kalamite z roku 2004 v Tatrách celkom zriedkavý strom. Aspoň ten zdravý. Vysychajúcich a napadnutých je akosi viac, ako tých sýtozelených štíhlych, vysokých smrekov. Jeho obvyklý vek je okolo70 - 100 rokov.
Borovica
Má rada slnečné stráne, a preto sa jej na holinách po vyťaženom dreve darí. Jej vzácnejšia „sestra“ borovica limba rastie radšej v nehostinných výškach a môže sa dožívať aj tisíc rokov.
Breza
Jej biela kôra z nej robí dámu medzi stromami a postupne sa meniace zelené lístky na zlaté to len vylepšujú.
Červený smrek
Známy aj ako smrekovec opadavý je jediný ihličnan, ktorý na zimu zhadzuje ihličie. To najprv krásne zožltne a až keď sa všetci pokochajú jeho zlatou krásou, tak ho zhodí na zem. Až v máji mu vyrastie nové zelené. Smrekovec, na rozdiel od klasického smreka, prečkal v Tatrách všetky víchrice a teraz trčí do výšav na kalamitných pasekách, kde už rastú mladé stromčeky smreka, borovice, jarabiny, brezy a jelše.
