Na mesto s 10-tisícmi obyvateľov je to veľmi slušná vizitka. Keď k tomu pridáme nádherné historické centrum zapísané v UNESCO a okolitú prírodu, vyznieva Banská Štiavnica ako raj na zemi. Hoci život v meste, ktoré sa preslávilo ťažbou zlata, nie je jednoduchý, láka nových prisťahovalcov. Čo ich tam privádza? Banská Štiavnica je určite jedným z najromantickejších miest na Slovensku. V porovnaní s gotickou Levočou má dostupnejšiu polohu a zasa na rozdiel od iných baníckych miest, ktoré sa prepadli do depresie, má čo ponúknuť turistom.
Hoci aj Štiavnica bola po páde komunizmu ošarpaná a domy v historickom centre pripomínali ruiny, minimálne za uplynulých 10 rokov sa v meste udiali viditeľné zmeny. Mesto je stále krajšie a aj cez týždeň tu stretnete turistov, vrátane zahraničných. Veľkú zásluhu na premene majú prisťahovalci, ktorí neodolali jej magickému čaru a začali do mesta ležiaceho na vyhasnutej sopke prinášať úplne nové veci a formy podnikania. Najmä medzi mladými umelcami, architektmi, ale aj romantickými dobrodruhmi je Štiavnica veľký hit.
Už za komunizmu
Prvá vlna novodobých prisťahovalcov začala do mesta prúdiť niekedy koncom 80. rokov, ešte za komunizmu. „Prišiel som sem v roku 1987 z Bratislavy. Boli tu vtedy malebné zákutia a tiež ma zlákala okolitá príroda,“ spomína Juraj Paučula (53), ktorý bol jedným z prvých, čo objavili romantickú Štiavnicu. Po príchode sa začal venovať záchrane miestnych pamiatok, dnes v meste spravuje súkromnú škôlku, ktorá je zameraná na zdravú výživu a ekológiu.
Biznisu ide karta
Jedným zo symbolov Štiavnice je baroková kalvária na kopci za mestom. Ešte pred pár rokmi bola na zozname najohrozenejších pamiatok sveta, dnes už je z veľkej časti opravená a iba tento rok ju navštívilo 50 000 turistov. A veľký podieľ na jej záchrane má na svedomí prisťahovalec – Martin Macharik (41) z Bratislavy. Do Štiavnice sa prisťahoval pred deviatimi rokmi, postupne sa mu tu narodili tri deti, rozbehol podnikanie a už tu zakotvil asi nadobro. „Kúpili sme jeden rozpadnutý dom, opravili ho a vybudovali z neho penzión. A tak tu už aj podnikáme, otvorili sme si tiež reštauráciu,“ hovorí.
Macharik sa pamätá, ako vyzerala Štiavnica v roku 2005: „Bolo tu veľa depresívnych zákutí, moja žena, keď kočíkovala, tak sa vyložene bála do niektorých ulíc ísť. Úplne spustnuté zákutia už zmizli, vznikli tu nové kaviarne, reštaurácie, galérie, každý rok pribudne 1 - 2 penzióny, aspoň jedna reštaurácia. A neviem o nikom, kto by tu krachoval,“ tvrdí. Podľa neho je dnes Štiavnica jedným z najzaujímavejších miest pre turistov. „Kto sem príde, má program na desať dní. Vo svete je veľmi populárny mestský turizmus a tu má Štiavnica naozaj čo ponúknuť v porovnaní s inými mestami. Ja napríklad nepoznám nikoho, kto by prišiel na 4-dňovú dovolenku do Bratislavy,“ uvažuje.
Imigranti
Aj on vníma, že práve prisťahovalci menia Štiavnicu. „Ja to volám štvrtá vlna emigrácie. Prvá boli Nemci, ktorí prišli po tom, ako to tu vyplienili Mongoli. Potom prišli Maďari, ktorí utekali pred Turkami. A po nich Židia, ktorým dovolili osídlovať banské mestá až v 19. storočí. A dnes prichádza akási romanticko-intelektuálna vlna. Sú to mladí ľudia s vysokou školou, ktorých toto prostredie skrátka nadchýna.“
Niektorým Staroštiavničanom sa však nepáči, že prišelci si zariadili svet akosi iba sami pre seba. Cítiť, že mesto je rozdelené na dve časti – starú historickú štvrť a sídlisko na dolnom konci. „Áno, často žijú starousadlíci a prišelci oddelene, veľakrát z vlastného rozhodnutia. Tí noví si vytvoria komunitu a necítia potrebu stretávať sa s miestnymi. Tí majú pre nich označenie prindiši. Skrátka, tí rozhľadenejší vítajú nové veci, opravy domov a budovanie penziónov, iní zase vidia za tým iba peniaze a prišelcov nemusia.“
Štýlová a divná
Žiaden návštevník si nenechá ujsť prechádzku po miestnom korze – trotuári – kde je plno štýlových podnikov. Medzi najvyhľadávanejšie patrí kaviareň Divná pani – cez týždeň sem chodia najmä miestni stredoškoláci, ale cez víkendy je tak plno, že na stôl v „cukríkovo“ vyzdobenom podniku treba čakať. „Som rodáčka zo Štiavnice a fakt cítiť, že mesto ožíva. Turisti chodia oveľa viacej ako kedysi. Všetcí sú paf z architektúry, romantických uličiek...“ hovorí čašníčka Monika (33).
Prisťahovalci jej neprekážajú. „Je dobré, že prichádzajú, lebo prilákajú aj ďalších. Sme radi, že prichádzajú peniaze a s nimi aj pracovné príležitosti.“ Jedným z obľúbených miestnych podnikov je Archanjel Bar, ktorý si pred pár rokmi pri hlavnej ceste otvoril jeden z prisťahovalcov - Juraj z Brezovej pod Bradlom. V bare ročne organizujú aj 40 koncertov a chodia tam hrávať často známi muzikanti z celého Slovenska. A podobných podnikov, kde to vďaka prisťahovalcom žije, je v historickom centre viacero.
Navrátilci
Na Trojičnom námestí nájdete okrem reštaurácií aj veľmi útulný antikvariát. Antikvariátik, ako sa volá, sa špecializuje na staré knihy, výnimočné tlače, ale aj filmové plagáty. Skrátka tovar, ktorý ocenia domáci i zahraniční turisti. Majiteľom útulného obchodíka s čarovnou atmosférou je Tomáš Lazar (35).
„V Štiavnici som prežil celé detstvo, potom som sa odsťahoval, aby som sa mohol opäť vrátiť. Páči sa mi, čo sa tu deje. Prichádzajú sem umelci, v lete sa hrá v uliciach hudba, sú tu tvorivé dielne... Práve kultúra je tou správnou cestou pre Štiavnicu, my už nemôžeme žiť z baní a veľkých podnikov, ktoré tu boli kedysi,“ hovorí. Nemyslí si, že by sa dobre žilo len v historickom centre. „Štiavnica je dobrá v tom, že nemusíte žiť hneď v Starom Meste. Je to síce romantika, ale drahá. Veľa ľudí býva dole na sídlisku alebo v okrajových častiach a obciach, ako sú Ilija či Antol. Za polhodinku sú peši v meste, autom za päť minút,“ dodáva.
V prírode
Práve jednými z takých, ktorí sa usadili na kraji mesta, sú Robo (37) s Veronikou (25). Kúpili starý dom nad populárnym tajchom Klinger, kde ponúkajú ubytovanie. Sedíme na lavičke za domom, na kolenách sa nám usadí mačka, pes si ľahne k nohám a veľké prasa, ktoré je voľne pustené, dobiedza, aby sme ho poškrabali. Dedinská idylka.
„Pre nás je to taký útek z mesta, ale keď chceme, sme v Štiavnici peši skratkou cez les za 10 minút, autom za dve minúty,“ usmieva sa Robo, ktorý v meste rozbehol aj rýchle občerstvenie so zdravým jedlom. Veronika zasa pracuje z domu ako záhradná architektka. „Žitie v Štiavnici je krásne, ale problém je tu uživiť sa. Niekedy sa preto tí, čo sem prišli, musia vrátiť späť domov. Dúfam, že mi životná situácia umožní, aby som tu zostal, do Bratislavy by som sa už nevrátil,“ dodáva rozhodne.
Zdenka je doma
Štiavnicu si užíva aj miestna rodáčka Zdena Predná (31). „Plánovala som sa sem vrátiť až na starobu, ale prikvačilo ma to skôr,“ smeje sa známa speváčka, ktorá tu žije spolu s hudobníkom Oskarom Rózsom a na jar sa im narodil syn. „V Bratislave som bola desať rokov a domov som sa vracala raz za pol roka. Ale stále som na Štiavnicu myslela a nakoniec som si povedala, že tu chcem žiť. Síce, keď je tu zima, tak sa veľa nedeje, ale chvalabohu, lebo leto je tu veľmi rušné,“ povie a zahľadí sa na mesto: „Keď sa pozriete na tú panorámu, nie je to bežný pohľad, aký by ste niekde inde mohli na Slovensku vidieť....“ Musíme jej dať za pravdu. Zmenu Štiavnice najlepšie vystihol Macharik, keď nám pri odchode povedal: „Ja si myslím, že dobré časy Štiavnice sú práve teraz.“
Drahá ako Bratislava
Veľký dopyt po nehnuteľnostiach sa odrazil aj na cenách. Zatiaľ čo kedysi sa dala polorozpadnutá pamiatka kúpiť za pár desiatok tisíc, dnes sú domy v historickom centre drahé tak ako v Bratislave. „Ceny nehnuteľností išli hore, štvorcový meter v zrekonštruovanom dome či byte v historickom centre stojí 1 000 – 1 200 eur. Menší banícky domček po oprave vyjde aj na 200 000 eur,“ priznáva podnikateľ Macharik.
