TASR o tom informovala jeho dcéra Gabriela Kaliská. Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1943 zmaturoval. V tom istom roku začal študovať chemickotechnologické inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave, štúdium prerušil a zapojil sa do Slovenského národného povstania (SNP).
Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom Práce, kde pôsobil do roku 1948, potom bol šéfredaktorom denníka Ľud a od roku 1953 bol dramaturgom slovenského dokumentárneho a neskôr hraného filmu. Od októbra 1956 do 30. novembra 1967 pracoval v týždenníku Kultúrny život ako reportér a publicista. Od decembra 1967 pracoval ako redaktor v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre postoj k augustovým udalostiam v roku 1968 a nasledujúcej normalizácii bol politicky diskriminovaný a nesmel publikovať. Zamestnal sa ako robotník, neskôr sa vyučil za murára.
V novembrových dňoch 1989 sa ako publicista svojimi vystúpeniami v rádiu Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv. bratislavskej päťky. Po politických zmenách v novembri 1989 a páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom Slovenskej televízie. Na tomto poste pôsobil do augusta 1990 a odvtedy sa trvalo venoval len novinárskej a publicistickej tvorbe. Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v rokoch 1993 až 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka Republika. Autorsky spolupracoval aj s ďalšími denníkmi Národná obroda, Koridor a Pravda.
V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch. Od roku 1994 bol na dôchodku a žil v Bratislave. Dokumentárny film o Romanovi Kaliskom bol nakrútený v roku 1996. Pamätnú medailu svätého Cyrila a Metoda mu odovzdal v októbri 2002 predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Zborník dokumentov s názvom Základy slovenskej štátnosti, ktorý vydala agentúra Smer s podporou nadácie Solidarita slávnostne pokrstil Roman Kaliský v júli 2002, vydanie zborníka označil za výrazný nielen edičný, ale aj kultúrny čin. Cenu Štefana Moyzesa Nadácie Matice slovenskej odovzdali novinárovi a publicistovi Romanovi Kaliskému v apríli 2009.
Kaliský knižne debutoval v roku 1962 zbierkou reportáží Dlhá cesta, v ktorej zachytil vývinový proces slovenskej spoločnosti od konca vojny až do obdobia budovania nového spoločenského zriadenia. Druhá kniha literárnych reportáží z roku 1963 Obžalovaný, vstaňte! priniesla príbehy zo súdnych siení. Dočkala sa piatich vydaní, z toho jedno bolo české a jedno maďarské. Je spoluautorom knihy esejí o Slovenskom národnom povstaní (SNP) Konfrontácia (1968) a autorom televíznej hry Koniec a začiatok, uvedenej v tom istom roku. Za knihu Na poslednom úseku z roku 1997 dostal Kaliský prémiu z rúk predsedu Klubu literatúry faktu pri Spolku slovenských spisovateľov Jozefa Leikerta v novembri 1998.
